nedeľa 22. marca 2009

Koniec jedného príbehu - Galactica

Som veľký fanda Galactiky - plný menom "Battlestar Galactica". Pre tých čo im to nič nehovorí tak ide o príbeh putovania ľudí vesmírom hľadajúcich nový domov, prenasledovaný cylonmi. Kto by ale čakal StarTrek alebo niečo podobné - veľmi by sa mylil. Vzťahy medzi ľuďmi, politika a povaha ľudí hrá veľmi významnú rolu. Príbeh je veľmi často ovplyvnený osobnými cielmi jednotlivcov nečakaným smerom. Celý príbeh gradoval už dosť dlho. Posledný dieľ štvrtej a poslednej série bol teda veľmi očakávaný nielen mňou ale určite všetkými čo Galacticu sledujú. Bolo veľmi veľa teórií ako to skončí. Bolo veľmi veľa teórií kto hrá akú rolu v príbehu. Ako dokážu nájsť ľudia spoločnú budúcnosť s cylonmi? - teda pri predpoklade happyendu. Akú rolu hrá Hera a cylonská pesnička? A čo Kara, ako to že žije a zároveň našla svoju mŕtvolu pár dielov dozadu? A čo finálna peťka v zastúpení štyroch z Galactiky? Nájdu Zem? Zachránia Heru? Bude vesmírna ľod Galaktika zničená? Asi by som dokázal napísať ešte niekoľko desiatok otázok... Poslený dieľ mal všetko vysvetliť. Vysvetlil, aspoň väčšinu, ale nejak divne. Zem sa našla. Pesnička určovala koordináty Zeme - 1123 - 6536 - 5321 (inak nepripadá Vám divné, že pozíciu vo vesmíre vieme vyjadriť pomocou troch štvorciferných číseľ?). Hera je matka nás všetkých ľudí, takže sme čiastočne cyloni. Kara zmyzla, ale prečo tak to mi nie je zrejmé. Časť cylonov, ktorá tak či tak už spolupracovala s ľuďmi sa usadila tiež na Zemy s ľuďmi. Osud ďaľších cylonov nie je známy. Galaktika narazila plánovane do Slnka... Posledý diel mi pripadal ako narýchlo šitý a veľmi zhustený dej. Zvratov tam bolo viac a nie veľmi logických. Najviac nelogické mi prišlo, že akým spôsobom sa usídlili na Zemy. Po celé trvanie Galaktiky hrali politické názory a názory ľudí veľkú rolu. Keby to nebol posledný diel tak si viem predstaviť, že by to nebolo jednoznačné. Neviem si predstaviť, že ľudia by sa tak ľahko vzdali svojho štýlu života. Pripadá mi, že sa tu nasilu scenár musel dostať do pozície, že sme potomkovia cylonov. A muselo to byť nasúkané do jedného dielu. Mne sa to nepozdáva a trošku mi to pokazilo názor na Galaktiku. Nemuseli dávať tie medziscénky z normálneho života. Mohli mať viac priestoru. Aj ten zvrat s tým, že cyloni chceli uzavrieť mier a potom to nevyšlo bol vtesnaný do pár minút deja. A prišlo mi to ako nasilu pridaná udalosť. Udalosť ktorej následky by mohli nastať aj ako dôsledok iných logickejších udalostí. Celé mi to nakoniec pripadalo, že chceli zanechať nejakú hlbokú myšlienku za každú cenu. Lenže tá cena je príliž vysoká. Naozaj až príliš. Ale sa aspon teším na film ktorý má byť dokončený na jeseň tohoto roku ... Frak, frak, frak....

utorok 17. marca 2009

Blikať alebo neblikať?

Nie, nie. Nie je to nová Hamletova otázka. A o čom to teda bude? Ako som sľúbil tak prvý príspevok bude o policajtoch. Teda o dopravných policajtoch. Teraz Vám už asi začína blikať - teda skôr zapínať - asi aj vo vašich hlavách o čom to bude. Áno, bude to o tom či blikať na ostatných a upozorniť tak na policajnú hliadku oproti idúce autá. Ja viem, viem - je veľa iných tém ktoré by hľadajúci muž mal hľadať ale táto téma ma zaujala najmä tým, že najprv som si myslel jedno a neskôr ma policajti presvedčili o opaku ...
Niekoľko týždňov dozadu som rozmýšlal počas jazdy, čo sa narozdiel od telefonovania a jedenia počas jazdy môže. Teda možno ani nie, veď to čo nás oberá o sústredenie pri šoférovaní je zakázané. Ale nejak si neviem predstaviť ako by sa dokazovalo, že som počas jazdy rozmýšľal. Dokonca si myslím, že ak by som to aj sám tvrdil tak mi nikto neuverí. No a pred tými pár týždňami som predsa len rozmýšľal a to o tom či blikať alebo nie. Čo si pamatám z detstva tak sa blikalo jedna radosť. Prečo sa už toľko nebliká dnes? Rozdeľme to na dve hlavné skupiny vodičov. Agresivnych a neagresívnych. Agresivni sú väčšinou takí namyslení, že blikať iným nebudú. Neagresivni, medzi nich sa snažím zapadnúť aj ja, by aj blikali neagresivákom ale jediní čo porušujú predpisy vo väčšej miere su agresiváci. A tých neagresiváci nemajú radi. Agresívni šoféri ich ohrozujú denno denne. Teda nie že by neagresiváci neporušovali predpisy - trošku rýchlejšie v miestach kde nikoho neohrozia je aj u nich bežné. Ale nikdy nebezpečne nepredbiehajú, neohrozujú svojou jazdou ostatných a tých pomalších alebo menej zdatných neupozorňujú blikaním alebo trúbením na to, že idú pomalšie ako chcú isť oni. Takže neagresiváci nemajú dôvod blikať. Veď ak chytia agresiváka tak je to v ich prospech - dúfajúc, že to agresiváka kúsok zkľudní. Takže neblikať. To bol aj môj názor. Až do poslednej nedele.
V poslednú nedeľu sa policajti nejak vyrojili na cesty. Asi ujo Kaliňak musí začať plniť štátnu pokladňu ako to bolo naplánované. Zaujímavé, že to bolo cez víkend. Taký pokazený víkend - to muselo nahnevať veľa dopravákov. Ale asi sa s tým ráta, potom sa asi vyberie viac pokút. No ale viac policajtov by malo byť pre neagresiváka len dobré. Viac potrestaných agresivákov je len dobrá vec. Ale dobré to nebolo. Policajti ma o tom samy presvedčili. V tú spomínanú nedeľu som išiel zo Zvolena do Bratislavy s medzi zástavkou v Prievidzi. Pustil som si rozhlas a akurát bežala zákruta. Niekto sa tam akurát zamýšlaľ na tým, že je dobré že policajti merajú, ale nie je dobré kde merajú. A hneď ako dokončil svoju myšlienku tak som stretol prvých meračov. Merali pri výjazde zo Zvolena. Na mieste kde už chodca nevideli asi 100 rokov, na mieste kde je cesta rovná a viditeľnosť je niekoľko stovák metrov. Teda na mieste kde to nemá s prevenciou nič len to je prejav represie. Tak som sa zasmial, že v tom rádiu majú pravdu. Prestal som sa smiať asi pri štvrtej kontrole. Teda nie že by som sa tak dlho smial, aj keď medzi prvou a tou štvrtou kontrolou neprešlo toľko času, ale keby niekto náhodu nechápal tak som to myslel obrazne. Pri poslednej kontrole neďaleko Trenčína, čo bola už asi siedma alebo ôsma kontrola, som už mal jasno. Každá z tých kontrol bola na mieste, kde to nemá zmysel. Takže žiadne pomáhanie neagresivákom ale poriadna represia. Dúfam, že do pokladne aspon niečo vyzbierali. V čase krízy sa to Ficovi zíde. Škoda, že moja aspoň čiastočná dôvera k policajtom utrpela riadnu ranu. A nie len moja. Blikajúcich aút bolo v teň deň na ceste viac než dosť. Gratulujem policajtom za ďalšiu stratu dôvery od ľudí.. V teň deň som sa rozhodol, že budem blikať a predpokladám že nie som sám. Ešte raz gratulujem policajtom.

pondelok 16. marca 2009

Interview

Ja - ja
MDJ - Moje druhé ja :)  

MDJ: Dobrý deň
Ja: Dobrý deň  

MDJ: Môžem si tykať?
Ja: Áno, môžeš.  

MDJ: Dopočul som sa, že si zakladám blog. Je to pravda?
Ja: Áno, je to pravda. Jeho názov je "Hľadajúci Muž".  

MDJ: Prečo "Hľadajúci Muž"?
Ja: Hmm, Hľadajúca Žena by ma vystihovalo menej. To vieš - pohlavie nepustí.   

MDJ: [Aha, ale akú inú odpoveď som mohol čakať sám od seba?] Skúsim sa spýtať sám seba ináč. Prečo hľadajúci?
Ja: Jaj, o toto mi išlo? No dobre, dobre... V poslednej dobe len všetko hľadám. Nemyslím, že hľadám ponožky alebo niečo podobné. Aj keď ponožky pravdu povediac hľadúvam pravideľne. Tie sa často strácajú a strácajú... Potom aby ich človek hľadal a hľadal. A prečo sa vždy schovajú do gauča?  

MDJ: Hmmm, mohli by sme sa vrátiť k téme?
Ja: K čomu?  

MDJ: K téme...
Ja: K téme?  

MDJ: [Panebože prečom som ja taký blbý a ešte k tomu musím so sebou spraviť rozhovor!] Prečo hľadajúci?
Ja: Aha, to je téma... O ponožkách som už hovoril?  

MDJ: [Zachránte ma niekto!] Áno!
Ja: No nemusíš na seba kričať!  

MDJ: Ani Ty nekrič na seba!
Ja: Dobre, dobre. A čo je téma?  

MDJ: [To som už naozaj taký blbý? Dýchaj z hlboka, kludne...]
Ja: Je mi niečo?  

MDJ: Je!
Ja: Zase kričíš na seba?  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...]
Ja: Jaj, už som si spomenul na tému. Hľadajúci...  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Áno... A o ponožkách som už hovoril...
Ja: Dobre, dobre. Ukludním sa...  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...]
Ja: Hľadajúci... No v poslednej dobe len hľadám. Hľadám ako s úsmevom žiť ďalej. Hľadám ako sa zas rozbehnúť v práci. Hľadám ako schudnúť. Hľadám ako sa koordinovať s našim hokejbalovým týmom. Hľadám radosť zo života...  

MDJ: To je dosť veľa hľadania. Už som aj niečo našiel?
Ja: Ťažko povedať. Ale asi skôr stále iba hľadám.  

MDJ: A myslíš si, že v najbližšej dobe niečo nájdeš?
Ja: Predpokladám, že áno.  

MDJ: A čo to bude?
Ja: Ponožky.  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] A okrem ponožiek?
Ja: Dúfam, že radosť z práce a radosť z programovania...  

MDJ: Som programátor?
Ja: Niečo také. Teda aspoň sa tak tvárim.  

MDJ: Poďme ďaľej. Čo si myslíš, že Ťa charakterizuje?
Ja: Krása, múdrosť, skromnosť...  

MDJ: [Aká skromnosť, ale kedže sa poznám tak určite to je pravda] Určite?
Ja: Na 100%  

MDJ: Čo Ťa v poslednej dobe najviac potešilo?
Ja: Že som skončil s WoWkom [WoW - World of Warcraft].  

MDJ: Čo Ťa v poslednej dobe najviac zarmútilo?
Ja: Že som skončil s WoWkom.  

MDJ: Nie som náhodou schyzofrenik?
Ja: Hmmm, rozprávam sa sám so sebou, hmmm. Som shyzofrenik? Hmmm, ani nie.  

MDJ: Tak si to vysvetli, lebo nejak si nerozumiem s tým WoWkom?
Ja: To je jednoduché. Mám teraz veľa času po večeroch. To je tá dobrá stránka... MDJ: A tá zlá? Ja: No mám teraz až príliš veľa času po večeroch.  

MDJ: Aha... [Nechápem sa a nerozumiem si. Ale to ma snáď prejde...]
Ja: Mám ešte nejaké otázky na seba?  

MDJ: Samozrejme. Ale tu sa pýtam ja!
Ja: Nekrič zasa na seba!  

MDJ: Dobre, dobre. Prečo blog?
Ja: Ani sám poriadne neviem. Asi pred mesiacom som začal svoj prvý blog a bol o WoWku. Ale kedže WoWko je minulosťou - teda aspoň na najbližši mesiac - a mám viac času po večeroch... A stále hľadám ...  

MDJ: Ponožky...
Ja: Aké ponožky?  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Ponožky radšej nechajme tak.
Ja: No ja som s tým nezačal...  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Ponožky necháme tak!!
Ja: Zas kričíš?   

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Dobre, dobre. O čom bude teda môj blog?
Ja: Komentovanie vecí ktoré ma zaujmú. O tom ako sa mi darí hľadať to i ono. To či nájdem ponožku sem ale asi písať nebudem. Bude to skôr o normálnych radostiach a problémoch čo zažijem alebo ma zaujmú. V hlave už pripravujem prvý príspevok o policajtoch a cestných kontrolách.  

MDJ: Ako dlho Ti to vydrží?
Ja: Najmenej do vtedy ako zas začnem hrať WoWko.  

MDJ: Tak to si držim palce aby mi to išlo.
Ja: A to potom ako budem písať keď si budem držať palce?  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Končím so sebou!! Už mám toho dosť!!!
Ja: Zas kričíš?   

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...]
Ja: Je mi niečo?  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...]
Ja: Hmm, budem si musieť dať dýchanie z úst do úst aj keď neviem ako to spravím. Asi budem zohnať ohybnú hadicu ....  

MDJ: [Dýchaj z hlboka, kludne...] Doooosť!!!
Ja: Asi idem pracovať. Moje druhé ja sa nejak necíti dobre... Dovidenia...  

A keby niekto chcel vedieť tak ja a moje druhé ja sa voláme Rori. Spolu máme 66 rokov (pre tých čo nevedia počítať tak ja mám 33 a moje druhé ja má 33).