Naša "Bratislava pre všetkých 2009" - nedeľa

Posledný deň by bol asi pre mňa sklamaním keby sme zas nestretli šaša s balónmi. Keďže majstrovstvá sveta v hokeji sú v plnom prúde a Slováci verzus Bielorusi hrali o štvrtej, tak sa náš hokejbalový klub rozhodol posunúť tréning na jednu hodinu a tak sme až tak veľa času na Bratislavu nemali. Ale aj tak sme plánovali sa hlavne previesť vláčikom Prešporáčikom, keďže deň predtým sme zistili, že rada na ten vláčik je dlhšia ako sa nám chce vystáť. Keď sme došli v nedeľu na Primaciálne námestie, tak sme zistili, že rada je síce kratšia, ale nie zas o toľko. Našťastie tam boli aj dvaja šašovia. Jeden z nich bol ten balónikový zo včera. Ten druhý sa snažil tiež byť zábavný, ale nešlo mu to tak. Počas čakania kým sa Nelča dostane na rad sme zas videli majstrovstvo a s akou ľahkosťou dokázal šašo vytvoriť rôzne zvieratká. Nelinka pre tentoraz zvolila jednoduchší model a pýtala si hada. Had sa vydaril a Nelča s ním behala po námestí od radosti. Lenže zrazu práááásk a prasklo mu telo. Ale musím zas pochválit šaša ktorý za 20 sekúnd, na moju prozbu na opravu, hada opravil a ešte ho spravil dlhšieho. Tneto raz had vydržal až domov, ale druhého dňa sa nedočkal. Keď som sa vrátil z hokejbalu Nelinka mi smutne oznámila, že Tomáško jej do neho zahryzol. Asi by som sa mal naučiť robiť také balóny :) Potom sme sa konečne dostali na rad aj na vláčik Prešporáčik, ale zistili sme, že trasa bola riadne zredukovaná oproti tomu čo boli jazdy pred nami. Teda jedna jazda priamo pred nami už bola tiež zredukovaná, aj sme sa čudovali, že prečo sa vrátili už po desiatich minútach keď predtým to trvalo asi pol hodinku. A tak nás vláčik previedol starým mestom pomedzi rospadajúce sa domy a vrátil sa. Ale hlavný účasník zájazdu bol rád a keďže sa už blížilo k dvanactej, pobrali sme sa domov a to bol záver našeho dvojdenného Bratislavovania.

Samove hry

V sobotu poobede sme vytiahli meč a pobrali sa na Samove hry. Ten meč bol drevený, kúpený presne pred rokom tiež na Samovych hrách. Tento rok to bol už 3tí ročník a ide o otvorenie turistickej sezóny. Tak sme tam išli. Nelinka nebezpečne vyzbrojená dreveným mečom, ktorým mávala vo vzduchu celú cestu a ja vyzbrojený dobrou náladou. Na námestie kde sa konalo hlavné podujatie to máme ani nie päť minút. Niekoľko desiatok metrov pred námestím sa ozvalo niekoľko výstrelov a Nelinka hneď stisla poriadne meč a rozbehla bojovne dopredu mňa poháňajúc na námestíčko. Tentokrát oproti minulému roku bolo pódium obrátené smerom k západu slnka, čo bol dobrý nápad aj keď potom pozadie tvorila paneláková džungľa. Ako každý rok, tak aj tento, boli remeselnícke stánky striedajúce sa so stánkami s občerstvením rozostavené do polkruhu okolo priestoru pred javiskom. Keďže meč už sme mali a najedený sme boli tiež, tak nás stánky až tak nezaujímali. Aj keď neskôr tradičný perníkový koník musel byť. Nelinka hneď zapadla medzi svojich kamarátov zo škôlky. Detí bolo snáď viacej ako rodičov. Keď sme došli tak na javisku bola ježibaba a zabávala deti. Bola to príjemná zábava a bolo vidno na deťoch, že ich to baví. Po ježibabe prišla prestávka a deti vytiahli meče. Po prestávke začalo vystúpenie historickej skupiny. Celkovo boli tri vystúpenia historických skupín. Boli to príjemné vystúpenia aj keď musím poznamenať, že už som videl aj lepšie. Ale deťom sa páčilo a tá rana z kanónu bola super :) Pomedzi vystúpenia sa začali aj súťaže. To bol ďalší rozdiel oproti minulému roku, minulý rok boli súťaže počas celého trvania a bolo ich viac. Tentoraz zopár súťaží pre dospelých a potom zopár aj pre deti. Keďže Nelinka je ešte menšia nemala si možnosť veľmi vyberať. A tak keď začalo preťahovanie lanom tak som sa jej spýtal či by aj ona nechcela, a jej zažiarili očká a hneď mi bolo jasné, že áno. Ale problém bol, že dovtedy boli vždy jej kamaráti naokolo, ale teraz som nenašiel nikoho. Už keď sa zdalo, že z toho nič nebude, tak pri nás stojaca skupina dievčat začala hľadať posledného do partie. Tak a Nelinka mala s kým súťažiť. Dievčatá boli staršie a tak sa stalo, že ich skupina vyhrala a Nelča dostala cenu pre víťazov. Ale musím uznať, že si ju zaslúžila lebo sa veľmi snažila ťahať. A tak v dobrej atmosfére a ešte s jedným vystúpením Baby Jagy sa skončil deň aj so Samovymi hrami. Príjemne unavený a v dobrej nálade sme sa vrátili domov.

Naša "Bratislava pre všetkých 2009" - sobota

A prešiel ďalší rok a zas je tu "Bratislava pre všetkých". Už neviem koľký rok sa okolo 24.apríla otvoria brány Bratislavy a koná sa veľa zaujímavých vecí a zadarmo. Termín 24.apríl nie je zvolený náhodou. Bol to termín ktorý bol podľa listiny kráľa Ondreja III o potvrdení mestských privilégií určený na voľbu richtára. Pred pár rokmi som bol skeptický ale tento rok som sa na túto udalosť tešil. Pre tento rok sme vynechali klasickú návštevu ZOO, v ZOO sme boli asi pred mesiacom, ale vyrazili sme do mesta. Vybrali sme sa rovno na hlavné námestie. Bolo tam veľa stánkov a veľa ľudí a to bolo ešte iba okolo 11:00. Po bokoch boli remeselné stánky kde sa dali kúpiť rôzne zaujímavé veci. V strede boli zas stánky umeleckých a podobných škôl a združení. Prvé na čo sme narazili bol had. Nelinka mala možnosť si ho zobrať ku sebe a ja by som ju s ním odfotil, ale do uška mi potichúčky povedala, že sa ho bojí. Tak s daného fotenia nebolo nič, veď kto by už trápil svoju dcérku. Tak som si hada aspoň odfotil. Pokračovali sme ďalej popri stánkoch umeleckých škôl. Každý stánok ponúkal deťom nejakú zábavku. Zastavili sme sa pri maľovaní na tvár. Ale skôr ako sme sa dostali na rad, tak sa maľovanie prerušilo kôli predstaveniu detí. Predstavenie bolo o povesti o Devínskom hrade. Bohužiaľ hluk z okolia a nie veľkej motivovanosti detí-hercov nevieme o čom to naozaj bolo. Po predstavení sa zas rozbehlo malovanie a Nelinka sa konečne dostala na radu. Vybrala si vzor motýľa. Už pomaľovaný sme sa zastavili pri stánku hudobnej školy. Nelinka si zahrala na rôzne hudobné nástroje a bavilo ju to aj keď na fotke nevyzerá nejako nadšená, ale to bolo len ostrým slnkom čo napoludnie na nás svietilo.

Naša ďalšia zástavka bola na Hviezdoslavovom námestí na ktorom v hlúčiku detí a rodičov stál šašo. Z balónov vytváral úžasné veci. Dokázal vytvoriť balónteriérov (tak volal vyrobených psov), hady, mačičky, medvedíky a veveričky. Posledne menovanú veveričku spravil podla vzoru veveričky z rozprávky Ice Age, dokonca aj s orieškom. Nám sa ušiel biely koník a Nelinka bola z neho nadšená.

Potom už aj trošku unavený sme sa vrátili k autu a tak sa pre nás skončil prvý deň otvorenej Bratislavy. Vedeli sme ale, že nás ešte čakajú v ten istý deň Samove hry.

15te poschodie

Viete čo je divné na tejto fotke výťahu z práce, teda okrem toho že táto fotka je odfotografovaná mobilom a je nekvalitná? No, prezradím Vám, že naša budova má 14 poschodí. Videli ste film 13te poschodie :) ?

Znovu električkou

Dnes ráno som si spravil menšiu obchádzku do roboty len aby som mohol odfotografovať tie tri nádherné zákazy. Keďže som použil mobil tak som to musel ešte trošku poupravovať. Výsledné obrázky môžete vidieť v električkovom príspevku.

Fotenie s Nelčou

Mám doma starší digitál. Taký malý kompakt. Už dlhšie zapadal prachom a Nelča sa pomaličky začala zaujímať o fotenie tak som sa rozhodol dobiť baterky a zobrať Nelču na spoločnú foto výpravu. Bohužial aj tie baterky už sú staršie a tak sa jej po odfotení asi 30 fotiek foťák vypol. Nejaká tá foto dokumentácia.

V električke

Nedávno som išiel električkou. Teda nie že by bolo výnimočné, že idem MHD ale to že som išiel električkou. Električku proste nemám po ceste. Ja, a to sa možná budete čudovať, chodím rád MHD. Musí to ale spĺňať dve podmienky. Prvá je, že si môžem čítať. Ja čítam asi všade, aj keď kráčam. Kôli čítaniu chodím peši o zástavku skôr aby som si v pohodlne sadol a mohol nerušene čítať. Druhá podmienka je, že nešoféruje človek čo predtým šoféroval pretekársky traktor. Taký sa pozná tak, že všetci stojaci a polovica sediacich lieta po autobuse pri každej zatáčke alebo pri pribrzdení a rozbiehaní sa. Bohužiaľ Bratislavská MHD má asi divíziu bývalých pretekárov na traktoroch a nebojí sa ich nasadiť. Ale späť k električke. Nemal som čo čítať a teda som nemal čo robiť, tak som sa obzeral okolo. Zaujali ma obrázky zákazov, čo sa nemôže v električke. Niekoľko z tých obrázkov bolo v podstate normálnych, ale tri z nich ma poriadne zaujali. Začneme zmrzlinou s tromi kopčekmi. Ja našťastie si dávam zmrzlinu s iba jedným kopčekom zmrzliny, ja teda nemám problém a môžem cestovať električkou. Človek čo má zmrzlinu s tromi kopčekmi si musí počkať na zástavke kým už nebude mať iba dva kopčeky. To všetko je zatiaľ v pohode ale čo človek so štyrmi kopčekmi? Čo ak cestou zje jeden kopček? Má vystúpiť? Ďalší obrázok zákazu je ťažké rozlúštiť. Sú na ňom dve neúplné kabínky - skoro to vyzerá ako začiatok a koniec električky. Vľavo v kabínke je ucho a v pravo to vyzerá, že kabínka rozpráva. Z obrázka by som usudzoval, že električkový vagón sa nemá rozprávať s cestujúcimi v druhom vagóne. Ešte, že máme poslušné električky a tento zákaz dodržujú. Viete si predstaviť ten šok keby sa s vami začal rozprávať električkový vagón? To by bolo na infarkt a tak ten zákaz beriem ako ochranu zdravia cestujúcich. Posledný obrázok čo chcem popísať je najviac iracionálny. Červený kruh a v ňom šesťdesiatka. Teda maximálna povolená rýchlosť je 60km/h. Je pravda, že som zažil raz večer opitú partiu ktorá sa túto hodnotu snažila prekonať, ale po 10m odvážlivec narazil do sedačiek a jeho rýchlosť klesla na nulu. Ospravedlňujem sa nasledujúcim generáciám, že som pri tomto okamihu nemal radar a nemohol som zmerať rýchlosť, ale môj skromný odhad bol niekde medzi 10 až 15km/h. Maximálne 15.47km/h. Viac nie. Usain Bolt pri svojom svetovom rekorde na 100m za 9.69s išiel priemerkou niečo vyše 37km/h. Takže ak náhodou budete držiteľom pokuty za prekročenie rýchlosti, tak to držte v tajnosti, Usaina by asi trafil šľak, že je niekto rýchlejší ako on a ešte k tomu v električke. Aké z tohoto všetkého plynie ponaučenie? Ak náhodou pôjdete električkou, zoberte si niečo na čítanie :)

Aj minulý rok bola jar

Pozeral som si minuloročné fotky z jarného obdobia a asi mi to išlo v tedy lepšie. Veď porovnajte.

PR0GR4M470R5K4 UL0H4

Tento blogový príspevok je čisto o programovaní a matematike. Koho tieto oblasti nezaujímajú, odporúčam nečítať ;) Málokto z programátorskej komunity mohol prehliadnuť Esetácku domácu úlohu. Úlohu dali na web a ak ju pošleš dobre vyriešenú Esetu tak máš šancu u nich na zamestnanie. Nie že by som sa uchádzal u nich o zamestnanie, to zatiaľ nie. Dlho som odolával, ale po tom čo som videl ako sa s ňou trápi moje okolie, tak som neodolal a venoval som jej jeden večer. Ale musím priznať, že treba pripočítať takú hodinku až dve, ktoré som využil na rozmyslenie si ako na to. Zadanie Máte zoznam súborov, v ktorom je každý súbor identifikovaný menom a podpisom. Meno je ľubovoľný reťazec v úvodzovkách a podpis je postupnosť nezáporných 32-bitových čísiel v šestnástkovej sústave ako môžete vidieť na obr. 01. "test_name" 3a 45ffa2 236da0 34cc 21 "/usr/stdio.h" 456fa 34dd 28ab9 457e ".other.txt" 5623d ff3a21 783d 22456 Obr. 01: formát zoznamu súborov Vašou úlohou je nájsť počet jedinečných súborov v zozname. Súbor je považovaný za jedinečný, ak jeho podpis nie je riadnym prefixom podpisu akéhokoľvek iného súboru v zozname. Podpis s1 je považovaný za riadny prefix podpisu s2 vtedy (a len vtedy), keď s2 začína s s1 a podpisy majú rôzne dĺžky. V prípade, že viaceré súbory majú rovnaký podpis, započítajte ich všetky. Viac sa môžete dozvedieť na linke http://www.3537.sk/programator.html. Riešenie V prvom rade si musíme rozmyslieť ako budeme uchovávať údaje. Najjednoduchší spôsob by asi bol, načítať všetko do pamäte do poľa . V danom prípade by sme sa mohli hrať s tým poľom rôznym spôsobom. Napríklad utriediť ho a potom porovnávať iba susediace prvky a prefixové podpisy označovať. Nakoniec jednoducho spočítať neoznačené prvky. V tomto prípade by bolo sortovanie časovo najdlhšou operáciou. Využitie pamäte by bolo dosť obrovské, ale viac na záver v časti úvah. Spôsob, akým ja chcem ukladať údaje je les - teda viac stromov. Prvé číslo podpisu by bol koreň stromu. Nasledujúce číslo by bolo jeho dieťa a ďalšie číslo dieťa dieťaťa, a tak ďalej. Každý prvok stromu by mal smerník na prvého syna a zároveň smerník na ďalšieho syna otcovského uzla. Každý uzol okrem týchto dvoch smerníkov obsahuje aj DWORD hodnotu uzla a koľko krát bol už uzol započítaný. O poslednej premennej si povieme viac za chvíľku pri popise akým spôsobom budeme napĺňať strom. Naplňanie stromu bude prebiehať nasledujúcim spôsobom:

while (fileReader.ReadNext())
   memory.AddSignature(fileReader.CurrentItems(), fileReader.CurrentItemsCount());

Pričom fileReader je trieda, ktorá načítava údaje riadok po riadku a fileReader.CurrentItems() je smerník na pole DWORDov aktuálneho riadku fileReader.CurrentItemsCount() je počet DWORDov získaných z predchádzajúcej funkcie Fungovanie AddSignature vidno na obrázku

obr.2

Tento algoritmus zatiaľ len napĺňa les ale nedovolí nám vypočítať počet jedinečných súborov. V tomto momente by problém spôsobovali duplicitné podpisy. Ak by duplicitné podpisy neexistovali tak by stačilo spočítať počet listov stromu. Riešením by bolo v každom liste mať premennú ktorá by počítala početnosť. To by sa dalo počítať tak, že po ukončení algoritmu v danej funkcii zistiť, či posledne spracovávaný otec má nejaké dieťa a ak nie tak zvýšiť početnosť v danom otcovi. No a potom už nepočítať počet listov ale počítať s početnosťou listov, teda podpisov končiacich v danom liste. Tento postup by ale znamenal post-proces po vytvorení dát a ak by sa dalo tak by bolo dobré sa mu vyhnúť. Hlavne v prípade, že výsledok sa dá počítať priebežne bez veľkých nárokov na pamäť a procesor. A to sa jednoduchým spôsobom dá. Potrebujeme jednú premennú ktorá bude udržiavať aktuálnu hodnotu. Potom necháme počítanie početnosti listov, ale v momente ako zvyšujeme početnosť v liste tak zvýšime hodnotu aj v aktuálnej premennej. V tomto momente nám spôsobujú problém iba listy, ktoré prestanú byť listami pri pridaní nového podpisu. A to sa deje na jedinom mieste v algoritme a to je v oranžovom obdĺžniku na obr.2. Stačí nám pridať odpočítanie početnosti daného uzla (bývalého listu) od aktuálnej premennej. Ešte jednu vec treba popísať a to je zelený obdĺžnik - Inicializácia údajov. Potrebujeme inicializovať hodnoty otca a dieťaťa. Otec na začiatku neexistuje a teda je NULL. Problém je s dieťaťom. Les máme našťastie spravený tak ako keby to bol strom, len koreň je virtuálny, teda máme pospájané korene pomocou smerníkov Ďaľší. Okrem prvého podpisu keď je aj dieťa neexistujúce, stačí nastaviť dieťa ako prvý koreň. Algoritmus sa už postará o zvyšok prehľadaním všetkých koreňov. Druhý spôsob je vytvoriť si hashovaciu mapu. Kľúč by bola prvá hodnota podpisu. Hodnota by zas bol smerník na prislúchajúci koreň hodnoty kľúča. Rozdeľ v spracovaní je pri týchto dvoch postupoch markantný. Testy na Eseťáckom set_large.dat v prvom prípade trvali cca 150s a v druhom prípade iba 1.5s. Celá funkcia vyzerá potom takto

template<typename T>
void CMemory<T>::AddSignature(T * values, int count)
{
    if ( !count)
        return;

    MemoryItem<T> *child = NULL;
    MemoryItem<T> *parent = NULL;

    stdext::hash_map <T, MemoryItem<T> *>::iterator iter = m_TopItems.find(*values);

    if ( iter != m_TopItems.end())
        child = iter->second;

    bool topItem = true;

    for ( int i = 0; i < count; i++)
    {
        if ( !child)
        {
            MemoryItem<T> *newItem = Add( values[ i]);
            if ( topItem)
            {
                std::pair <T, MemoryItem<T> *> p( *values, newItem);
                m_TopItems.insert(p);
            }

            if (parent)
            {
                m_Counter -= parent->Count;
                parent->Count = 0;
                parent->Child = newItem;
            }

            parent = newItem;
            child = NULL;
        }
        else
        {
            T &curValue = values[ i];
            MemoryItem<T> *last = NULL;
            bool found = false;

            while (child)
            {
                last = child;

                if ( child->Value == curValue)
                {
                    parent = child;
                    child = parent->Child;
                    found = true;

                    break;
                }

                child = child->Next;
            }

            if ( !found)
            {
                MemoryItem<T> *newItem = Add( curValue);
                last->Next = newItem;
                parent = newItem;
                child = NULL;
            }
        }

        topItem = false;
    }

    if ( parent)
    {
        if ( !parent->Child)
        {
            parent->Count++;
            m_Counter++;
        }
    }
}

A zabudol som poznamenať, že dátová časť je spravená cez template funkcionalitu, takže miesto DWORDu sa dá použiť ľubovoľný typ ktorý podporuje porovnanie (==). Ďalším dôležitým faktorom rýchlosti je aj akým spôsobom sú ukladané dáta. Ja nealokujem jednotlive malé štruktúry ale mám list väčších polí, pričom ten list podla potreby rozširujem. A sme hotový. Stačí už len výpis:

std::wcout << L"Unique items : " << memory.GetCount() << std::endl << std::endl;

Záver No čo na záver? Výsledky pri Eseťáckych súboroch set_small.dat 851 set_large.dat 96312 Ešte budem musieť doplniť pár úvah o pamäťovej a procesorovej náročnosti. Do konca roka to snáď stihnem :) Zdrojový kód Môj kód som poslal do Esetu tak prosím nezneužite ho a nepošlite len jeho upravenú verziu. Eset.zip

Začala jar

Začala a naplno. Vyše 25 stupňov na apríl je dosť. Určite budeme počuť o globálnom otepľovaní a určite sa zabudne na 100ročnú lavínu a maximálnu výšku snehu aká vôbec bola nameraná. Ale nie o tomto má byť tento príspevok. Má byť o pár fotkách z pekne prežitej nedele s dcérou, žienkou a mojimi rodičmi. Tak už dosť rozprávania a zopár fotiek. A teraz idem pozrieť ako sa má posteľ. Po dvoch hodinkách hokejbalu a potom hodinky a pol s dcérou sám von, to človeka unaví :)

Veľká Noc sa blíži

Všetci sa chystajú na šibačku. Všetci chcú niečo vyšibať. Aj náš pán úžasnák premiér si to povedal toť pár rokov dozadu a zaviedol milionársku daň. Teraz neviem či mám byť smutný, že mi berú prachy alebo šťastný, že som považovaný v tomto štáte za milionára. Aj keď milionárom by som chcel byť, ale nie len tak na papieri. Bohužiaľ zarábam toľko, že milionárska daň mi berie dosť veľa percent. Aj keď teraz ešte presne neviem koľko bude táto jednorázová daň, ale môj odhad je niekde okolo 12% z priemernej hrubej mesačnej mzdy. Ale ak niekto zarábal napríklad 200tisíc mesačne, tak zaplatí daň cca 9% z mesačného príjmu. Čím je potom vyšší príjem, tým menšie percento. Je teda zrejmé na koho to bolo mierené pánom premiérom. Hlavne, že sa náš kingkong búchal do pŕs ako to tým milionárom ukázal. Čo ma najviac hnevá je, že v Čechách padla vláda, v Maďarsku padla vláda a u nás stále nič. Čo sme horší ako Česi a Maďari? A grafy sú ešte v bývalej mene v korunách (to aby som uviedol konverzný kurz :) )

Keď budem veľká

Túto vetu počúvam snáď denno-denne od mojej štvorročnej dcéry. Keď budem veľká budem šoférovať auto. Keď budem veľká pôjdem do divadla. A tak ďalej. A už sa nevie dočkať. Tak ako sme sa nevedeli dočkať ani my. Lenže teraz sme už veľkí, teda dospeláci. Deti nám závidia a nevedia o tom, že mi závidíme im. A my im to nepovieme. Na to ich máme veľmi radi. Škôlkári závidia školákom, že školáci už nerobia všetko za rúčku. Ale až keď prídu do školy pochopia, že zrazu im pribúdajú povinnosti. Najväčší problém už nie je to, že mi Kubko zobral autíčko. Už sa neradujú keď sa mi podarí napísať písmeno N, ale keď ho nenapíšem tak je zle. A nielen že to písmeno som mohol písať kedy som chcel, ale teraz to treba napísať keď to odo mňa v škole chcú. Každým rokom na základnej škole je to ťažšie a ťažšie. Stále pod drobnohľadom rodičov. Kamošov brácha je na strednej na intráku. A čo sa mi o jeho živote kamoš narozprával. Tak začneme hľadieť dopredu smerom k strednej škole. A hurá sme tam. 9 rokov základky je za nami a stredná škola čaká. Rodičia nám snáď už nebudú toľko kecať do života. Ale čo to. Ďalšie povinnosti a učenia na obzore. Stále menej a menej času na zábavu. Ale stále sa nájde. Ide sa potajme na pivko. Niekto si za barákom potiahne z cigaretky. Ide sa na chatu s partiou. Stále nad nami ale visí kontrola rodičov, čo nás hnevá a tak sa už nevieme dočkať výšky. Brat kamoša je na výške a čo sa mi o ňom kamoš narozprával. Maturitu máme za sebou s vedomím, že nič ťažšie snáď už nemôže byť. Hor sa na tú výšku. Ale čo to. Ďalšie povinnosti a učenie na obzore. Každý polrok maturita a na miesto štyroch predmetov a štyroch poväčšine príjemných učiteľov ktorí sa Ti snažia pomôcť, je tých predmetov šesť a profesor je jeden na každú skúšku a nezaujíma ho, že či prejdeš alebo nie. O tom sa kamoš nezmienil keď hovoril o bráchovy. Rodičia už nie sú kontrolóri ale iba pozorovatelia nášho života. Už nám toľko nepomáhajú. Snažia sa ale sú príliš ďaleko a aj tak si veľmi pomôcť nedáme. Času je pomenej. Peňazí tiež. Čas na zábavu sa z času na čas nájde a tak si ho o to viac užívame. Peniaze tie sú vždy problém. Ale keď budem zarábať tak peňazí bude dosť a nebudú žiadne skúškové, žiaden profesor čo sa Ťa snaží potopiť za každú cenu. Už aby bola výška za nami. Dobré ránko pán magister, dobré ránko pán inžinier. Výška je za nami. Hor sa pracovať. Ale čo to. Ďalšie povinnosti na obzore.V pondelok, utorok, stredu, štvrtok a piatok osem hodín života trčím niekde kde sa nedávajú známky ale za nekvalitne odvodenú prácu sú horšie následky. Na prednáškach bola aspoň z času na čas sranda. Cestou do práce a z práce trčím v zápche ďalšie dve hodiny. Na zábavu sa nedá v tedy nejak myslieť. Ešte, že je tá sobota a nedeľa. Zoberiem frajerku, budúcu manželku, niekam von. Zrazu som ženatý a mám dieťa. Voľný čas už nie je náš. Závidíme každé ráno dieťaťu, že môže zostať vo škôlke a ja musím ísť tráviť ďalšie dve hodiny v zápche a ďalších osem hodín v robote. A tak sa pomaličky teším na dôchodok... Keby som toto všetko vedel asi prestanem rásť už vo škôlke a zostanem tam navždy. A keď mi dcéra zas povie "Keď budem veľká ...." tak jej ako vždy odpoviem - "Áno, potom to budeš môcť.". A zákerne pomlčím čo všetko bude musieť a čo nebude môcť. Ešte by náhodou prestala rásť a ja by som si nemohol užiť dôchodok keď už bude z domu von...

Divadlo

Včera sme boli v divadle. Už dávno sme neboli. Niežeby sme boli kultúrni barbari, ale nájsť pre našu štvorročnú dcéru Nelinku opatrovanie nie je ľahké. No a včera kolega v práci ma dosť prekvapil a spýtal sa ma, či nechcem ísť náhodou do divadla, že má lístky a nemôže ísť. Hmm, čo s Nelčou. Ja teda, že rád len asi sa nepodarí nájsť niekoho aby uspal Nelču. Ale motyka vystrelila a podarilo sa. Tak sme išli. Ja, Tánička a Júlia. Tánička je moja žena, keby niekto nevedel. Kto je Júlia príde na rad až za chvíľku. Asi 45 minút pred začatím predstavenia som si bol vyzdvihnúť lístky. Na moje dosť veľké prekvapenie boli tri a nie dva ako som očakával. Nechceli sme aby lístok vyšiel nazmar tak sme začali zháňať niekoho do počtu. Táničkina sesternica to už videla, ale aspoň nám oznámila, že je to dobré. Tak sme volali ďalej. Našťastie Júlia, spolupracovníčka Táničky akurát končila v škole a na jej prekvapenie skončila s nami v divadle. Tak už v trojici sme s tým, že poriadne nevieme na čo to ideme, sme tam išli. Našim cieľom bolo divadlo L + S a predstavenie "Půldruhé hodiny zpoždění" v obsadení Daniela Kolářová a Milan Lasica. Situačná komédia o dvoch manželoch. O životných situáciách, o tom čo bolo, o tom čo bude. O tom kam sa dostane veľa manželstiev v staršom veku. Teda o tom čo aj nás môže čakať. A hlavne to bola zábava. Lasica aj keď na ňom už čas zanechal vrásky a bolo to niekedy cítiť, tak stále ešte dokáže geniálne zahrať komediálne zvraty. A Kolářová vôbec nehrala druhé husle. Dokonca sa mi zdalo, že hrala trošku prirodzenejšie. A hlavne to bola tá zábava, poriadna zábava počas celého predstavenia. Už dávno som nemal taký dobrý pocit z niečoho podobného. Posledne si pamätám asi na film Stardust, že ma tak príjemne potešil. Vrelo odporúčam každému.

Ďaľších 5 rokov

Vyhral Gašparovič. Smerovky zas od radosti blikali, samozrejme do ľava. Škoda, že sa nedalo voliť za možnosť, že prezidenta radšej nie. Teda prezidenta áno, ale ani jedného z tých ponúkaných. Som zvedavý koľko z tých 48,33% nevoliacich nevolili preto, že bola zlá ponuka. Ja som bol jeden z nich. Možná nás bolo viac ako čo volili víťaza. Čo na záver? Úprimná sústrať Slovensko.

Zločin z pred desiatich rokov

Toto som našiel založené v šuflíku. Má to cca 12 rokov. Bez úprav. Zločin Dostali ho, už neutečie za ten zločin bude pykať Bude ešte ľutovať to čo spravil bude ľutovať to čo cítil Čo si to vlastne dovolil mať niečo čo mi nemáme Niečo čo chceme a nevieme získať A on to len tak má! Bude za to horieť v pekle! Ale on sa len usmeje On by to spravil ešte raz Ešte tisíc, milión krát Môžu ho potrestať, môžu zoťať On nebude ľutovať čo spravil On nebude ľutovať čo cítil Nikdy si to nedá vziať aj keď mu zotnú hlavu stále to bude mať, nepustí to Zostane mu to navždy Napriek všetkému a všetkým Veď to čo má prežije aj jeho Prežije to v jeho a jej duši Veď láska je večná

Druhé kolo volieb sa blíži

Druhé kolo volieb sa blíži a zostali nám už len dvaja kandidáti. Ku koncu už bolo menej počuť smerovkárov a viac slotistov. Radičovú a jej tábor bolo počuť rovnako, teda bolo treba riadne načúvať aby bolo niečo počuť. Smerovkari sa asi zlakli, že môžu prehrať tak sa tvária že sa až tak neangažujú. Slotisti vytiahli maďarskú kartu ale asi to pánu prezidentovi skôr pohorší. Najmä ten úžasný ťah s letákmi akože od Radičovej, že na juhu slubuje autonómiu. Ešte že sa Malíková priznala, pardón ona sa teraz volá Belousová a aj nejak horšie vyzerá ako predtým, že to bola ona. Druhé kolo sa koná v sobotu. Dnes začalo moratórium, ale keďže tento blog číta asi iba môj brat ktorý žije v Čechách, tak to bude dúfam poľahčujúca okolnosť a dostanem maximálne 5 rokov na tvrdo života v republike s úžasným prezidentom. A o čom sú tieto voľby? V prvom kole bolo sedem statočných a zostali len dvaja ustráchanci. Od terajšieho pána prezidenta by som to aj čakal, ale od Radičovej ani nie. Ale politický marketing velí asi niečo iné. Takže koho teda pôjdeme voliť? No, máme tri možnosti. Naozaj tri. Prvá možnosť je pán Gašparovič. Čo by som tak o ňom povedal. Porozmýšľam, hmm, toto asi nie, v tomto blogu sa nenadáva. Toto asi tiež nie. A toto tiež. Hmm, asi takto: Ficov gašparko. Druhá možnosť je Radičová. Včera som sledoval politickú reláciu s oboma kandidátmi a pani Radičová pokračuje v tom, že nevie si povedať svoje a správa sa defenzívne. Je síce na nej vidno, že má viac rozumu ako terajši prezident, ale nejak sa mi nezdalo, že by ho využívala naplno. Začal som mať pocit, že to bude ďaľši gašparko. Len neviem koho. Ale to ako sa pchala do priazne smerovkárom niečo napovedá. A čo tá tretia možnosť? Tú využijem ja. Nepôjdem voliť. Zdá sa, že nás čaká slnečný víkend a užitie si ho s rodinou niekde v prírode mi príde ako rozumnejšie využitie času. Či vyhrá on či ona, nemyslím si že to bude výhra. Jediný zatiaľ svetlý moment boli kuriozity z prvého kola volieb. Nejaký dôchodca sa dožadoval, že chce voliť Mečiara. To som sa za volantom cestou do roboty zasmial. Ale keď povedali, že niekto sa dožadoval, že chce voliť Obamu - tak to som skoro havaroval...

Stop fajčeniu a nie je to prvý apríl

Od dnes platí stop fajčeniu v kaviarňach ktoré nemajú vytvorené priestory pre fajčiarov špeciálne oddelené priečkou. To znamená, že v Auparku a v iných podobných miestach sa budeme kľudne môcť prechádzať bez nutnosti prejsť zónou nafajčeného smradu. V septembri budú podobné pravidlá platiť pre reštaurácie takže už nebudeme dúfam musieť obedovať v nafajčenom priestore aj keď označenom ako nefajčiar. To je napríklad moja skúsenosť s reštauráciou Stein neďaleko Trnavského mýta. To že tie tri stoly v nefajčiarskej zóne sú naozaj v nefajčiarskej zóne sa dalo zistiť niekedy iba podla nápisu a nie podľa vzduchu... A keď už hovorím o fajčiaroch, tak včera večer keď som išiel domov som prišiel na zástavku kde nik nebol. Za chvíľku prišiel mladý chalanisko s cigaretou. Zvyknutý som najprv pekne poprosiť pred tým ako sa začnem domáhať svojich práv, ale prosenie nejak nezaberá u ľudí čo sú bezohľadný a fajčia na zástavkách. Tak som bol veľmi prekvapený, že sa chalanisko ospravedlnil a išiel dofajčiť inam. A vrátil sa až keď dofajčil.