Bratislava, sneh a autá

Včera som mal "úžasnú" cestu domov. Trvala mi 142 minút. V tunely Sitina sa stala havária a Bratislava skolabovala.

A to som pred odchodom volal žienke, že stíham vybrať Nelču o 17:30 z Grbarčiat. Potom som je volal, že som v nejakej zápche, že to nestíham. Tak aby som aspoň kúpil novú hadicu do sprchy. Po ďalšej polhodinke som jej volal, že ani to nestíham. Jediné čo som stihol bolo konečne zvládnuť druhý level Top Gunu - hry na mojom mobile... Konečne okolo pol ôsmej som bol doma...

Ale pravdu povediac sa tomu nečudujem, že je tu toľko havárií keď napadne snehu. Veľa ľudí tu ignoruje, že napadol sneh a je neodhrnutá cesta. Napríklad včera aj dnes na tej našej Devínsko Novomestkej neodhrnutej ceste ma vo vyššej rýchlosti predbiehalo niekoľko áut. Na obchvate svieti maximálka 60km/h ale väčšina ma v pohode predbiehala aj keď ja som si udržiaval tých 60. A to ešte u nás v DNV z bočnej cesty vyrazilo nejaké kombi, lebo asi nemohlo počkať kým prejdem, a pekne ho zvrtlo a keby nebolo záveja na kraji cesty od ktorého sa mu odrazili kolesá, tak asi skončí mimo cesty. Bohužiaľ tu v Bratislave sa nájde príliš veľa ľudí čo si myslia, že sú borci a sneh nie je pre nich problém. A potom ľudia musia isť dve a pol hodiny domov...

Možno je ten môj rešpekt zo snehu spôsobený tým, že ja som za mladi skončil v jarku na zasneženej ceste. Je pravda, že som neprispôsobil rýchlosť vozovke. Ale zas je pravda, že cestári mohli odhrnúť aj tú zákrutu a neskončiť pred ňou. Keď sa Vám takto náhle zmenia jazdné vlastnosti tak potom sa ťažko niečo robí... Ale aj tak som mohol ísť kúsok pomalšie...

Dve MHD prekvapenia

Dnes ma dva krát prekvapila stránka MHD Bratislava. Nedávno som sa dozvedel, že mesačný lístok sa dá kúpiť aj cez internet. Hovorím si, mám ešte dva dni platný mesačník tak by sa už pomaličky zišlo kúpiť nový. Takže vyskúšame online spôsob. Prvé prekvapenie ma čakalo keď mi stránka ukázala, že mesačník mám platný už iba dnes a že to vôbec nie je mesačník ale 30-dňový lístok. Minulý mesiac som si kupoval preukážku po veľmi dlhej dobe tak ani neviem kedy to zmenili. Ešte šťastie, že som to dnes zistil - zajtra by ma inak chytil určite revízor. Druhé prekvapenie bolo príjemnejšie. Nielenže sa dá kúpiť 30-dňový lístok úplne pohodlne cez web ale je tam možnosť poslania notifikácie pred ukončením platnosti lístka. Takto si ja osobne predstavujem služby :) Takto by aj štát mal pristupovať k svojim zákazníkom = ľuďom. Nie aby len vypisoval pokuty za nedodržanie niektorých termínov, ale pre tých čo chcú tak by posielal napríklad informačné maily. Príkladom by mohla byť STK: Dobrý deň, pán Hľadajúci Muž, končí sa vám STKáčka o 2 týždne, treba spraviť to a to. Tu je zoznam stredísk kde je možné tieto úkony vykonať. Bla bla bla. S pozdravom, Slovenská Republika Nebolo by to úžasné?

中國主席先生，請回家。我們不希望你在這裡。

Toto asi nepotrebuje komentár. Neverím úplne v to, že to polícia spravila naschvál, ale určite mi to pripadá že pochybila. Zlé je na tom aj to, že si to nechcú priznať. Video zo sme.sk je veľavravné a nie je jediné. Chápem aj to, že ak by ten náš prezident povedal tomu ich prezidentovi niečo o ľudských právach tak by to neprinieslo Slovenskému národu nič dobré. Aj tak vieme akú úroveň odvahy má náš prezident. Ale na čo ho ten náš vôbec pozýval. Ale asi sa dá povedať jediné - vrana k vrane sadá a komunista komunistu si hľadá ... Hlavne, že ten náš prezident je šťastný. A keby ste chceli vedieť čo v preklade znamená nadpis tak : Pán Čínsky prezident, chodte prosím domov. Nechceme Vás tu. Dúfam, že to google dobre preložil.

Dúha v Devínskej

Mali sme dúhu :)

Food Fest 2009 Bratislava

Kto ma pozná tak vie, že mám rád dobré jedlo. A tak ma potešilo keď som sa dozvedel o tomto festivale jedla. Cez víkend boli aj moji rodičia na návšteve a tak sme ich zobrali zo sebou. Prvé čo nás zarazilo bolo prostredie, Tyršovo námestie proste nie je vhodné na prezentáciu jedla. Po chvíľke začal fúkať vietor a prach a špina ktorá bola rozvírená nás ešte viac utvrdila, že miesto nebolo vhodne zvolené. Stánky v ktorých sa nachádzali prezentácie reštaurácií minimálne ochraňovali jedlá aby nechrumkali - prach bol všade. Vstup bol volný, ale ak ste chceli niečo ochutnať tak ste si museli kúpiť 11 gurmánov - papierových lístočkov s nápisom gurmán. Neviem či to mal byť náhrada vstupného, ale ak si človek prerátal ceny niektorých jedál z gurmánov na eurá, tak cena bola vo veľa prípadoch prehnaná. Okrem stánkov sa na festivale konalo niekoľko akcií. Moji rodičia sa zapojili do slovenského rekordu o najväčší rezanec. Bolo niekoľko škôl varenia a nielen pre dospelých, našlo sa aj pre deti. Samozrejme, že sme neodolali a chceli vyskúšať aj ponuku jedál a nápojov. Bolo z čoho vyberať. Od kávy až po šampanské. Od pečenej husi až po škeble. Húska od Troch Mušketierov bola asi to najlepšie ak nepočítam pečenú čokoládu z Tulip House Boutique Hotel. A potom tu boli jedlá pri ktorých som si spomenul na Cimrmanovské - "Bolo to dobré, ale že by to musel dva krát...". A nakoniec tu bolo Japonské Teppanyaki od Sharkam a to by som neodporúčal. Okrem divnej chute bola aj ryža nedovarená... Jedine čo bolo zaujímavé pri ich stánku bol umelec ktorý pretváral ľadový kameň. Na koniec mi zostali dva gurmány a tak sme sa zastavili v poslednom stánku a dali sme si dva krát šumivé víno. Hubert DeLuxe ma nikdy nesklamal a nebolo to ani tentoraz s ananásom a jahodami. Nie príliš nadšení sme sa pobrali domov. Ak sa v roku 2010 bude tento festival konať, tak veľmi dúfam, že nájdu lepšie prostredie. V takom prípade by som sa znovu prišiel pozrieť. Ale ak to bude znova na Tyršovom námestí tak dosť pochybujem, že sa tam ľudia vôbec vrátia...

Ženy vs. muži : šoférujeme

Pár rokov dozadu bolo veľmi veľa vtipov o ženách a šoférovaní. Keďže už v tedy som mal to šťastie a pobudol som nejakú tú dobu v zahraničí, kde ženy šoférovali bežne, tak som tušil, že to je asi o niečom inom. Že to je skôr o tom, že muži majú viac skúsenostní so šoférovaním. Inak povedané - ženy sa u nás nedostávali k šoférovaniu toľko čo muži. A potom, ako každý neskúsený šofér spôsobovali viac kolíznych situácií. A tak ženám prischla nálepka zlých šoférov. Od v tedy prešlo už pár rokov a ženy sú bežnou súčasťou na našich cestách. Teda aspoň tu v Bratislave. Ale stále cítim rozdiel medzi ženami a mužmi na cestách. Vôbec ale netvrdím, že ženy sú horšie, len inak riešia niektoré situácie ako muži. Rád by som si vypočul názor ženy na nás mužov a šoférovania, veď určite prehliadam bežné "mužské" zlozvyky. To čo tu píšem je to, čo si ja všímam v Bratislave denno denne. Čo mňa najviac hnevá na šoférkach je, že veľakrát ignorujú chodcov na prechode. Trošku som si to všímal a ak som to dobre počítal tak z 9tich nedaní prednosti na prechode bolo 7 ženami. Pred pár dňami ma skoro žena s PD značkou skoro prešla na prechode - ani nespomalila. Muži zase ignorujú pruhy pre autobusy. Cestou do roboty idem popri asi 3 úsekoch s bus pruhom. Väčšinou sú to muži čo tadiaľ veľkou rýchlosťou predbiehajú, alebo ich využívajú ( možná lepšie povedané - zneužívajú) na predbehnutie na križovatkách. Muži sú v takýchto prípadoch menej ohľaduplní a menej rozvážni ako ženy. Aj zbesilé predbiehanie je doménou mužov. Vidieť zbesilo kľučkovať ženu je zriedkavé aj keď ale nie ojedinelé. Zároveň sú to viac muži, ktorý začnú vytrubovať na týchto bláznov - asi kvôli mužskému egu - to viete mi muži to nemáme radi byť predbehnutý. Posledná vec čo spomeniem je nerozvážnosť žien. Sú niektoré situácie keď žena radšej zabrzdí ako by sa zaradila plynulo do premávky. Pritom sa neraz stane, že auto idúce za ňou, najmä ak je šoférované mužom sa dostane do problémov a prudkého brzdenia. Predpokladám ale, že tu ide viac menej o skúsenosti a skúsená žena šoférka by to zvládla. Zároveň ale mám aj podozrenie, že ženy sú už v povahe viac opatrné a tak rovnako skúsená žena a rovnako skúsený muž by sa správali ináč. Asi sa aj pri šoférovaní prejavujú genetické danosti. Muži potrebovali v genetickej výbave schopnosti loviť a ženy zasa chrániť životy. Trošku mi do toho nezapadá správanie sa šofériek na prechodoch. Inak mi to ale v podstate zapadá. Aké máte skúsenosti so šoférovaním mužov a žien Vy? V čom si myslíte, že sú rozdielny? Napíšte to prosím do komentára :)

Prvý máj

May day, May day!!! Je zaujímavé, že po anglicky je prvý máj to isté ako volanie o pomoc. Aj keď volanie o pomoc nemá s prvým májom nič okrem rovnakého znenia spoločné. Volanie o pomoc je odvodené od francúzskeho m'aider čo je skrátené venez m'aider v preklade "poďte mi pomôcť". A keď sme už pri tom prvom máji, tak to čo sme dlhé roky slávili pochodujúc s transparentami pred tribúnami plných ľudí s priemerným vekom niekde okolo 150, tak to nemá nič s tým čo prvého mája oslavuje zvyšok sveta. Transparentný sviatok práce sa začal sláviť v roku 1890 na počesť demonštrácie v Chicagu v roku 1866 za 8 hodinový pracovný deň. Ten druhý prvomájový sviatok je už vítaní jari a tepla. Pôvod je v Keltskej histórii a ide o Keltský sviatok Beltain. I keď to druhé teraz slávievame častejšie tak spomienky na sviatok práce pre nás, čo sme sviatok práce zažili iba na základnej škole, sú viacmenej príjemné. A aby som nezabudol, pre Slovákov prvý máj znamená aj výročie vstupu do Európskej únie. Už je to päť rokov čo sme členmi. Na túto udalosť sa nejak zabúda a pritom nám táto udalosť priniesla najviac čo sa týka prvomájových udalostí. Netvrdím, že priniesla iba dobré, ale podľa mňa toho dobrého je výrazne viac ako toho zlého. Ale keďže na fotke prístupovej zmluvy nie je nikto so Smeru ale Dzurinda a Kukan tak sa ani nečudujem, že sa o tom až tak veľa nehovorilo. Čo ma ale prekvapilo, že sa tá fotka vo forme plagátu rozdávala na námestí :) Ale dosť bolo histórie, aj keď ten náš posledný prvý máj bol už pred dvomi týždňami a pritom ja som sľúbil, že o ňom napíšem. A tu sa dostávam k prvému vysvetleniu Mayday :) Ale nie, že mi prídete na pomoc. Ja to nejak zvládnem, len pre tento raz to spravím viac menej ako foto dokumentáciu :)

Naša "Bratislava pre všetkých 2009" - nedeľa

Posledný deň by bol asi pre mňa sklamaním keby sme zas nestretli šaša s balónmi. Keďže majstrovstvá sveta v hokeji sú v plnom prúde a Slováci verzus Bielorusi hrali o štvrtej, tak sa náš hokejbalový klub rozhodol posunúť tréning na jednu hodinu a tak sme až tak veľa času na Bratislavu nemali. Ale aj tak sme plánovali sa hlavne previesť vláčikom Prešporáčikom, keďže deň predtým sme zistili, že rada na ten vláčik je dlhšia ako sa nám chce vystáť. Keď sme došli v nedeľu na Primaciálne námestie, tak sme zistili, že rada je síce kratšia, ale nie zas o toľko. Našťastie tam boli aj dvaja šašovia. Jeden z nich bol ten balónikový zo včera. Ten druhý sa snažil tiež byť zábavný, ale nešlo mu to tak. Počas čakania kým sa Nelča dostane na rad sme zas videli majstrovstvo a s akou ľahkosťou dokázal šašo vytvoriť rôzne zvieratká. Nelinka pre tentoraz zvolila jednoduchší model a pýtala si hada. Had sa vydaril a Nelča s ním behala po námestí od radosti. Lenže zrazu práááásk a prasklo mu telo. Ale musím zas pochválit šaša ktorý za 20 sekúnd, na moju prozbu na opravu, hada opravil a ešte ho spravil dlhšieho. Tneto raz had vydržal až domov, ale druhého dňa sa nedočkal. Keď som sa vrátil z hokejbalu Nelinka mi smutne oznámila, že Tomáško jej do neho zahryzol. Asi by som sa mal naučiť robiť také balóny :) Potom sme sa konečne dostali na rad aj na vláčik Prešporáčik, ale zistili sme, že trasa bola riadne zredukovaná oproti tomu čo boli jazdy pred nami. Teda jedna jazda priamo pred nami už bola tiež zredukovaná, aj sme sa čudovali, že prečo sa vrátili už po desiatich minútach keď predtým to trvalo asi pol hodinku. A tak nás vláčik previedol starým mestom pomedzi rospadajúce sa domy a vrátil sa. Ale hlavný účasník zájazdu bol rád a keďže sa už blížilo k dvanactej, pobrali sme sa domov a to bol záver našeho dvojdenného Bratislavovania.

Samove hry

V sobotu poobede sme vytiahli meč a pobrali sa na Samove hry. Ten meč bol drevený, kúpený presne pred rokom tiež na Samovych hrách. Tento rok to bol už 3tí ročník a ide o otvorenie turistickej sezóny. Tak sme tam išli. Nelinka nebezpečne vyzbrojená dreveným mečom, ktorým mávala vo vzduchu celú cestu a ja vyzbrojený dobrou náladou. Na námestie kde sa konalo hlavné podujatie to máme ani nie päť minút. Niekoľko desiatok metrov pred námestím sa ozvalo niekoľko výstrelov a Nelinka hneď stisla poriadne meč a rozbehla bojovne dopredu mňa poháňajúc na námestíčko. Tentokrát oproti minulému roku bolo pódium obrátené smerom k západu slnka, čo bol dobrý nápad aj keď potom pozadie tvorila paneláková džungľa. Ako každý rok, tak aj tento, boli remeselnícke stánky striedajúce sa so stánkami s občerstvením rozostavené do polkruhu okolo priestoru pred javiskom. Keďže meč už sme mali a najedený sme boli tiež, tak nás stánky až tak nezaujímali. Aj keď neskôr tradičný perníkový koník musel byť. Nelinka hneď zapadla medzi svojich kamarátov zo škôlky. Detí bolo snáď viacej ako rodičov. Keď sme došli tak na javisku bola ježibaba a zabávala deti. Bola to príjemná zábava a bolo vidno na deťoch, že ich to baví. Po ježibabe prišla prestávka a deti vytiahli meče. Po prestávke začalo vystúpenie historickej skupiny. Celkovo boli tri vystúpenia historických skupín. Boli to príjemné vystúpenia aj keď musím poznamenať, že už som videl aj lepšie. Ale deťom sa páčilo a tá rana z kanónu bola super :) Pomedzi vystúpenia sa začali aj súťaže. To bol ďalší rozdiel oproti minulému roku, minulý rok boli súťaže počas celého trvania a bolo ich viac. Tentoraz zopár súťaží pre dospelých a potom zopár aj pre deti. Keďže Nelinka je ešte menšia nemala si možnosť veľmi vyberať. A tak keď začalo preťahovanie lanom tak som sa jej spýtal či by aj ona nechcela, a jej zažiarili očká a hneď mi bolo jasné, že áno. Ale problém bol, že dovtedy boli vždy jej kamaráti naokolo, ale teraz som nenašiel nikoho. Už keď sa zdalo, že z toho nič nebude, tak pri nás stojaca skupina dievčat začala hľadať posledného do partie. Tak a Nelinka mala s kým súťažiť. Dievčatá boli staršie a tak sa stalo, že ich skupina vyhrala a Nelča dostala cenu pre víťazov. Ale musím uznať, že si ju zaslúžila lebo sa veľmi snažila ťahať. A tak v dobrej atmosfére a ešte s jedným vystúpením Baby Jagy sa skončil deň aj so Samovymi hrami. Príjemne unavený a v dobrej nálade sme sa vrátili domov.

Naša "Bratislava pre všetkých 2009" - sobota

A prešiel ďalší rok a zas je tu "Bratislava pre všetkých". Už neviem koľký rok sa okolo 24.apríla otvoria brány Bratislavy a koná sa veľa zaujímavých vecí a zadarmo. Termín 24.apríl nie je zvolený náhodou. Bol to termín ktorý bol podľa listiny kráľa Ondreja III o potvrdení mestských privilégií určený na voľbu richtára. Pred pár rokmi som bol skeptický ale tento rok som sa na túto udalosť tešil. Pre tento rok sme vynechali klasickú návštevu ZOO, v ZOO sme boli asi pred mesiacom, ale vyrazili sme do mesta. Vybrali sme sa rovno na hlavné námestie. Bolo tam veľa stánkov a veľa ľudí a to bolo ešte iba okolo 11:00. Po bokoch boli remeselné stánky kde sa dali kúpiť rôzne zaujímavé veci. V strede boli zas stánky umeleckých a podobných škôl a združení. Prvé na čo sme narazili bol had. Nelinka mala možnosť si ho zobrať ku sebe a ja by som ju s ním odfotil, ale do uška mi potichúčky povedala, že sa ho bojí. Tak s daného fotenia nebolo nič, veď kto by už trápil svoju dcérku. Tak som si hada aspoň odfotil. Pokračovali sme ďalej popri stánkoch umeleckých škôl. Každý stánok ponúkal deťom nejakú zábavku. Zastavili sme sa pri maľovaní na tvár. Ale skôr ako sme sa dostali na rad, tak sa maľovanie prerušilo kôli predstaveniu detí. Predstavenie bolo o povesti o Devínskom hrade. Bohužiaľ hluk z okolia a nie veľkej motivovanosti detí-hercov nevieme o čom to naozaj bolo. Po predstavení sa zas rozbehlo malovanie a Nelinka sa konečne dostala na radu. Vybrala si vzor motýľa. Už pomaľovaný sme sa zastavili pri stánku hudobnej školy. Nelinka si zahrala na rôzne hudobné nástroje a bavilo ju to aj keď na fotke nevyzerá nejako nadšená, ale to bolo len ostrým slnkom čo napoludnie na nás svietilo.

Naša ďalšia zástavka bola na Hviezdoslavovom námestí na ktorom v hlúčiku detí a rodičov stál šašo. Z balónov vytváral úžasné veci. Dokázal vytvoriť balónteriérov (tak volal vyrobených psov), hady, mačičky, medvedíky a veveričky. Posledne menovanú veveričku spravil podla vzoru veveričky z rozprávky Ice Age, dokonca aj s orieškom. Nám sa ušiel biely koník a Nelinka bola z neho nadšená.

Potom už aj trošku unavený sme sa vrátili k autu a tak sa pre nás skončil prvý deň otvorenej Bratislavy. Vedeli sme ale, že nás ešte čakajú v ten istý deň Samove hry.