Len aby ste nezabudli, dnes je posledný deň na poslanie poštou alebo podanie osobne "Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane".
Teda za predpokladu, že ste už pred daňami požiadali žiadosť u zamestnávateľa o "Potvrdenie o zaplatení dane". Teda dúfam, že ste tak urobili, lebo nevyužiť aspoň jednu malú možnosť ovplyvniť kam moje peniaze, ktoré dávam štátu, pôjdu je dôležité využiť. Hlavne ak môžeme vidieť ako sa nakladá zo zvyškom - teda 98% našich daní.
A keby ste mali výhovorku, že neviete komu tak tu je jedna z možností :) :
Občianske združenie Hokejbalový Club IEPURII DNV
IČO: 42131910
Adresa: Štefana Králika 8, Bratislava-Devínska Nová Ves, 84107
Zaujímavé linky:
Portál rozhodni - Nájdete tu návod, linky na zoznam prijímateľov 2% dane a linky na potrebné dokumenty
Portál Daňovej správy SR - zíde sa Vám na nájdenie adresy kam poslať vyhlásenie
Notárska komora SR - tu sa tiež nachádza zoznanm prijímateľov 2% dane
Zobrazujú sa príspevky s označením návod. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením návod. Zobraziť všetky príspevky
piatok 30. apríla 2010
piatok 19. februára 2010
Vyberáme digitálny fotoaparát : Ohnisková vydialenosť
Zoom alebo ohnisková vzdialenosť?
10x zoom, 20x zoom, 30x zoom... To si pamätám ešte z nedávnych čias. Výrobcovia sa ešte nedávno pretekali v tomto ukazovateli rovnako ako pri počte MPixlov. A ja som aj tak vždy skončil v tomto parametre na úrovni 3x :)
Na moje veľmi veľké prekvapenie, po rýchlom prehľade zas v tom nemenovanom Nay obchode, sa pri popise fotoaparátu už bežne píše aj rozsah ohniskových vzdialeností prepočítaný na 35mm film. Zdá sa, že predajcovia dostávajú rozum.
Aký je ale rozdiel medzi informáciou o zoome a rozsahom ohniskových vzdialeností? Zoom je vlastne len informácia o podiele najväčšej a najmenšej hodnoty z rozsahu ohniskových vzdialeností. Takže pre rozsah ohniskových vzdialeností 20mm - 60mm a 100mm - 300m bude totožná hodnota 3x zoom ale tieto fotoaparáty/objektívy budú určené pre úplne iné použitie. Takže by sa dalo povedať, že zoom je len pomocná hodnota (pre tých ktorým sa nechce alebo nevedia deliť :) ). Ďalej sa budem venovať teda iba ohniskovej vzdialenosti.
Ohnisková vzdialenosť
Keby sme chceli zostrojiť fotoaparát s jednou šošovkou, tak by sme film alebo nejaký elektronický snímač museli dať o ohniskovú vzdialenosť šošovky ďalej od stredu tejto šošovky - do ohniska. Ohnisko je z laického pohľadu bod v ktorom sa sústredia všetky lúče napríklad slnka a šošovkou tak v jej ohnisku môžeme zapáliť papier.
V bežnom fotoaparáte sa získava obraz objektu pomocou objektívu zloženého so sústavy šošoviek. Bežne ich majú fotoaparáty od päť do pätnásť. Táto sústava - objektív sa dá, pre jednoduchosť nášho výkladu, reprezentovať jednou šošovkou s jedným ohniskom.
Hodnota ohniskovej vzdialenosti nám určuje aký bude veľký objekt pri premietnutí cez objektív. Keďže veľkosť CCD alebo iného svetelného senzoru získavajúceho obraz býva v rôznych fotoaparátoch veľakrát rôzna, tak potom aj pri rovnakej ohniskovej vzdialenosti bude mať objekt na výslednej fotografii rôznu veľkosť. Pre ľahšie pochopenie tejto vlastnosti zoberme príklad, keď v prvom prípade zobrazenie objektu bude napríklad 80% výšky CCD a v druhom prípade iba 50% (prvý senzor je teda menší). Potom pri 10cm výške fotky bude mať objekt v prvom prípade na tejto fotke výšku 8cm a v druhom 5cm.
Preto sa vo všeobecnosti ohnisková vzdialenosť prepočítava na jednotnú mierku a to na veľkosť čipu 36mm x 24mm - čo je veľkosť políčka pri 35mm filme (35mm je výška filmového pásu) v digitálnom svete nazývaného "full-frame". Takže prepočítaná hodnota znamená, že rovnaký obraz dostaneme s novou hodnotou ohniskovej vzdialenosti keby sme fotili na 35mm film. Nasledujúce hodnoty ohniskových vzdialeností budem teda uvádzať v tomto tvare. Prepočet ohniskovej vzdialenosti z alebo na tento štandardný formát je veľmi jednoduchý - pomer ohniskových vzdialenosti je rovnaký ako pomer šírky políčka 35mm filmu (teda 36mm) a šírky CCD.
O ohniskovej vzdialenosti platí, že čím je menšia tým vieme zachytená väčšie objekty. Naopak, čím je ohnisková vzdialenosť väčšia tým je zachytená menšia plocha alebo si dokážeme priblížiť vzdialenejšie objekty. Dole pod príspevkom som pridal svoj malý programík ktorý Vám môže pomôcť chápať ohniskovú vzdialenosť v praxi.
Širokouhlý, normálny a teleobjektív
Ohniskové vzdialenosti sa delia na tri hlavné skupiny. Rôzne zdroje sa rôznia kde končí jedna a kde začína druhá skupina, preto použijem to, ktoré sedí najviac môjmu ponímaniu ohniskových vzdialeností.
Z predchádzajúcich informácií a z mojich skúseností môžem povedať, že fotoaparát pre bežného človeka by mal obsahovať rozsah ohnísk minimálne 30mm až 90mm (všimnite si, že to je tých mojich 3x zoom čo som spomínal v úvode). Ideálny rozsah môže byť od 28mm po 130mm-200mm. V podstate záleží len na danom človeku, čo plánuje fotografovať a či tento rozsah potrebuje rozšíriť zdola alebo zhora. Ak investujete do zrkadlovky tak si neskôr môžete dokúpiť objektív a tak rozšíriť rozsah ohniskových vzdialeností.
Vráťme sa ešte na záver k zoomu - teda rozsahu ohniskových vzdialeností. Mohlo by sa zdať, že extrémne vysoké čísla sú niečo čo sa oplatí mať. Nie je to úplne pravda. Čím väčší rozsah tým komplikovanejšia býva sústava šošoviek. Čím viac šošoviek tým viac miest kde sa niečo môže rozostriť alebo môže vzniknúť iná vada. A keďže objektív je jednou z najdrahších súčastí tak lacné modely teda museli na ňom šetriť a výsledná fotografia nemusí spĺňať vaše požadované kritériá. Ale stáva sa, že lacný model podáva dobré výsledky a drahý zas prepadá. Preto najmä pri väčších rozsahoch ohniskových vzdialeností odporúčam nájsť si zopár recenzií na internete v ktorých sa skúma aj obrazová kvalita. Hlavne na to myslite keď máte zrkadlovku - po kúpe objektívu s veľkým rozsahom sa môže stať, že výsledná kvalita fotiek bude niekde na úrovni priemerného kompaktu.
Programík na záver
V nasledujúcej časti si môžete vyskúšať asi ako by vyzerali určité situácie odfotené v danej vzdialenosti a s danou ohniskovou vzdialenosťou. Je možné si aj zmeniť veľkosť foto-senzitívneho čipu.
10x zoom, 20x zoom, 30x zoom... To si pamätám ešte z nedávnych čias. Výrobcovia sa ešte nedávno pretekali v tomto ukazovateli rovnako ako pri počte MPixlov. A ja som aj tak vždy skončil v tomto parametre na úrovni 3x :)
Na moje veľmi veľké prekvapenie, po rýchlom prehľade zas v tom nemenovanom Nay obchode, sa pri popise fotoaparátu už bežne píše aj rozsah ohniskových vzdialeností prepočítaný na 35mm film. Zdá sa, že predajcovia dostávajú rozum.
Obrázok prevzatý a upravený z wikipédie
Aký je ale rozdiel medzi informáciou o zoome a rozsahom ohniskových vzdialeností? Zoom je vlastne len informácia o podiele najväčšej a najmenšej hodnoty z rozsahu ohniskových vzdialeností. Takže pre rozsah ohniskových vzdialeností 20mm - 60mm a 100mm - 300m bude totožná hodnota 3x zoom ale tieto fotoaparáty/objektívy budú určené pre úplne iné použitie. Takže by sa dalo povedať, že zoom je len pomocná hodnota (pre tých ktorým sa nechce alebo nevedia deliť :) ). Ďalej sa budem venovať teda iba ohniskovej vzdialenosti.
Ohnisková vzdialenosť
Keby sme chceli zostrojiť fotoaparát s jednou šošovkou, tak by sme film alebo nejaký elektronický snímač museli dať o ohniskovú vzdialenosť šošovky ďalej od stredu tejto šošovky - do ohniska. Ohnisko je z laického pohľadu bod v ktorom sa sústredia všetky lúče napríklad slnka a šošovkou tak v jej ohnisku môžeme zapáliť papier.
V bežnom fotoaparáte sa získava obraz objektu pomocou objektívu zloženého so sústavy šošoviek. Bežne ich majú fotoaparáty od päť do pätnásť. Táto sústava - objektív sa dá, pre jednoduchosť nášho výkladu, reprezentovať jednou šošovkou s jedným ohniskom.
Hodnota ohniskovej vzdialenosti nám určuje aký bude veľký objekt pri premietnutí cez objektív. Keďže veľkosť CCD alebo iného svetelného senzoru získavajúceho obraz býva v rôznych fotoaparátoch veľakrát rôzna, tak potom aj pri rovnakej ohniskovej vzdialenosti bude mať objekt na výslednej fotografii rôznu veľkosť. Pre ľahšie pochopenie tejto vlastnosti zoberme príklad, keď v prvom prípade zobrazenie objektu bude napríklad 80% výšky CCD a v druhom prípade iba 50% (prvý senzor je teda menší). Potom pri 10cm výške fotky bude mať objekt v prvom prípade na tejto fotke výšku 8cm a v druhom 5cm.
Preto sa vo všeobecnosti ohnisková vzdialenosť prepočítava na jednotnú mierku a to na veľkosť čipu 36mm x 24mm - čo je veľkosť políčka pri 35mm filme (35mm je výška filmového pásu) v digitálnom svete nazývaného "full-frame". Takže prepočítaná hodnota znamená, že rovnaký obraz dostaneme s novou hodnotou ohniskovej vzdialenosti keby sme fotili na 35mm film. Nasledujúce hodnoty ohniskových vzdialeností budem teda uvádzať v tomto tvare. Prepočet ohniskovej vzdialenosti z alebo na tento štandardný formát je veľmi jednoduchý - pomer ohniskových vzdialenosti je rovnaký ako pomer šírky políčka 35mm filmu (teda 36mm) a šírky CCD.
O ohniskovej vzdialenosti platí, že čím je menšia tým vieme zachytená väčšie objekty. Naopak, čím je ohnisková vzdialenosť väčšia tým je zachytená menšia plocha alebo si dokážeme priblížiť vzdialenejšie objekty. Dole pod príspevkom som pridal svoj malý programík ktorý Vám môže pomôcť chápať ohniskovú vzdialenosť v praxi.
Širokouhlý, normálny a teleobjektív
Ohniskové vzdialenosti sa delia na tri hlavné skupiny. Rôzne zdroje sa rôznia kde končí jedna a kde začína druhá skupina, preto použijem to, ktoré sedí najviac môjmu ponímaniu ohniskových vzdialeností.
- Širokouhlé - malá ohnisková vzdialenosť (0mm - 35mm), záber zahŕňa viac akoby sme našim okom mohli vidieť
- Normálne - 35mm - 80mm, približne to ako vidíme okom (oko "má" približne ohniskovú vzdialenosť 50mm)
- Tele - veľká ohnisková vzdialenosť (70mm a viac), záber zahŕňa menej akoby sme našim okom mohli vidieť. Dovoľuje nám fotiť objekty z väčšej vzdialenosti a nerušiť atmosféru.
| Ohnisková vzdialenosť objektívu | Určenie |
| 8mm - 20mm Rybie oko | Špeciálne extra širokouhlé zábery, obraz býva kruhovo zdeformovaný |
| 20mm - 35m Širokouhlý objektív | Keď potrebujete zachytiť toho viac alebo z bližšia (alebo oboje naraz), pre väčšinu uvedených situácií úplne postači ohnisková vzdialenosť od 28mm-30mm
|
| 35mm - 70mm Normálny objektív | Všetko čo chceme zachytiť približne rovnakým spôsobom ako vnímame svet.
|
| 70mm - 200mm Teleobjektív | Veci ktoré chceme priblížiť, ale nie sú veľmi ďaleko
|
| 200mm - Superteleobjektív | Veci ktoré chceme priblížiť a sú veľmi ďaleko. Fotenie detailov.
|
Z predchádzajúcich informácií a z mojich skúseností môžem povedať, že fotoaparát pre bežného človeka by mal obsahovať rozsah ohnísk minimálne 30mm až 90mm (všimnite si, že to je tých mojich 3x zoom čo som spomínal v úvode). Ideálny rozsah môže byť od 28mm po 130mm-200mm. V podstate záleží len na danom človeku, čo plánuje fotografovať a či tento rozsah potrebuje rozšíriť zdola alebo zhora. Ak investujete do zrkadlovky tak si neskôr môžete dokúpiť objektív a tak rozšíriť rozsah ohniskových vzdialeností.
Vráťme sa ešte na záver k zoomu - teda rozsahu ohniskových vzdialeností. Mohlo by sa zdať, že extrémne vysoké čísla sú niečo čo sa oplatí mať. Nie je to úplne pravda. Čím väčší rozsah tým komplikovanejšia býva sústava šošoviek. Čím viac šošoviek tým viac miest kde sa niečo môže rozostriť alebo môže vzniknúť iná vada. A keďže objektív je jednou z najdrahších súčastí tak lacné modely teda museli na ňom šetriť a výsledná fotografia nemusí spĺňať vaše požadované kritériá. Ale stáva sa, že lacný model podáva dobré výsledky a drahý zas prepadá. Preto najmä pri väčších rozsahoch ohniskových vzdialeností odporúčam nájsť si zopár recenzií na internete v ktorých sa skúma aj obrazová kvalita. Hlavne na to myslite keď máte zrkadlovku - po kúpe objektívu s veľkým rozsahom sa môže stať, že výsledná kvalita fotiek bude niekde na úrovni priemerného kompaktu.
Programík na záver
V nasledujúcej časti si môžete vyskúšať asi ako by vyzerali určité situácie odfotené v danej vzdialenosti a s danou ohniskovou vzdialenosťou. Je možné si aj zmeniť veľkosť foto-senzitívneho čipu.
pondelok 15. februára 2010
Vyberáme digitálny fotoaparát : Rozlíšenie
Megapixle
Megapixle a zas ďalšie megapixle. Niekedy mám pocit, akoby to podľa letákov bol ten najdôležitejší parameter pre kúpu fotoaparátu. Lenže časy keď bežné digitálne fotoaparáty mali okolo 1MPix, a každý pixel navyše robil dosť viditeľný rozdiel, sú už dávno preč. Je naozaj niekoľko mega megapixlov potrebných?
Nedávno som dostal Canon Digital IXUS 100 IS - malý kompakt - a ten sa hrdí informáciou 12.1MPix. Viac ako má moja 10MPix zrkadlovka :) Rýchly pohľad do ponuky jedného nemenovaného obchodného domu zameraného na elektroniku ukázal, že najmenšie ponúkané rozlíšenie je niečo cez 7MPix.
Kvalita fotky a megapixle
Načo sú nám teda megapixle? Čím viac bodov = megapixlov má fotoaparát tým jemnejší by mal byť výsledok. Malo by byť lepšie rozoznať detaily. Dôvod prečo píšem všade "malo" je, že kvalita fotky je ovplyvnená ešte dvomi dôležitými faktormi. Prvým je optika, ktorá je veľmi dôležitým článkom a bez dobrej optiky môžeme mať aj 100MPix, ale kvalitnú fotku spravíme veľmi ťažko. Ďalším dosť zabúdaným faktorom je kvalita čipu - svetelného senzoru. Kvalita čipu záleží od viacerých faktorov, ale tie nebudeme teraz rozoberať. Pri ňom platí veľmi podobné ako pri objektíve. Podľa mojich skúseností býva problematickejší objektív ako čip. Takže môžem povedať, že pri rovnakej alebo porovnateľnej kvalite objektívu a čipu je pri väčšom rozlíšení vidno jemnejšie detaily.
Výsledné médium
Z predchádzajúceho by nám vyplývalo, že naháňanie za desiatkami megapixlov by malo mať zmysel. Lenže nemá, teda pokiaľ nie ste profesionálny fotograf a neplánujete vyrábať obrovské plagáty. Keď vyberáte fotoaparát tak si treba zodpovedať aj túto otázku - "Na akých médiách a na akých veľkostiach médií si plánujem prezerať alebo prezentovať fotografie?". Médium je aj papierová fotografia, internetová stránka, obrazovka počítača alebo televízor. Tak isto médium je plagát, ale pre väčšinu z nás to nie je cieľové médium. Každé z týchto médií, teda okrem internetovej stránky, má svoj limit a každé ďalšie prihadzovanie MPixlov sa buď vôbec neprejaví alebo ľudským okom ho nie je možné rozoznať. Inak povedané, body navyše budú nevyužité.
Pre obrazovku počítača alebo televízor je limit jasný. Viac bodov ako má dané zobrazovacie médium je zbytočné - 3 MPix je v tomto prípade úplne postačujúca hodnota. V prípade zverejňovania fotiek na internete aj tak väčšinou budete tieto fotky zmenšovať na veľkosť okolo 1MPix. Väčšie rozlíšenie sa oplatí dávať na internet iba pri súťažných fotkách a aj to nie vždy.
Pre papierové fotografie je to trošku zložitejšie. Pri nich môžeme hovoriť o DPI - bodov na jeden palec (alebo DPCm - bodov na jeden cm). Túto hodnotu vypočítame vydelením počtu pixlov na šírku a vydelíme to šírkou papierovej fotky. Pre perfektne ostrú fotku by DPI malo byť 300 alebo viac. Hodnoty nad 200 DPI úplne postačia pre rodinné foto. Ak zoberieme ako pravidlo 300 DPI tak na fotku
Fotografické úpravy
Veľké rozlíšenie fotky sa nám bude hodiť ak robíme drastickejšie výrezy alebo robíme zložitejšie úpravy v aplikácii na úpravu fotografií. Pri drastickejšom výreze väčšinou narážame na kvalitu objektívu a výsledná fotka nedosahuje kvalitu rovnako veľkej fotografie bez výrezu.
Pri rôznych fotografických úpravách nám MPixle navyše pomôžu zachovať štruktúru fotky aj keď výsledná fotka môže mať menej MPixlov. Ide hlavne o úpravy ako sú otáčanie o ľubovoľný uhol, naprávanie skreslenia objektívu a podobné. V týchto prípadoch ale samozrejme hrá veľkú rolu kvalita použitej aplikácie na úpravu fotografií.
Záver
V dnešnej dobe, keď bežný digitál má aspoň 10MPix, je počet bodov menej dôležitý faktor ako bol kedysi. Aj keby sme z výslednej fotky robili dosť radikálny výrez, stále bude mať výsledná fotografia dostatočné rozlíšenie.
Zároveň čím viac MPixlov má fotka tým viac zaberá nielen na pamäťovej karte, čím nám znižuje možný počet fotiek na nej uložených, ale zároveň zaberá viac miesta na disku a pri veľkom rozlíšení nám disková kapacita môže veľmi rýchlo dôjsť.
Ja osobne fotím 5MPix aj keď mám 10MPix digitálnu zrkadlovku. Na 10MPix prepínam v momente ak viem, že danú fotku budem neskôr upravovať. Takto mi zatiaľ moja kolekcia desiatok tisíc fotografií neprerástla cez hardisk :)
DPI pri papierových fotkách
Pripravil som mini programček, v ktorom si môžete zadať rozlíšenie a program Vám vypočíta aké DPI by mali fotografie.
Megapixle a zas ďalšie megapixle. Niekedy mám pocit, akoby to podľa letákov bol ten najdôležitejší parameter pre kúpu fotoaparátu. Lenže časy keď bežné digitálne fotoaparáty mali okolo 1MPix, a každý pixel navyše robil dosť viditeľný rozdiel, sú už dávno preč. Je naozaj niekoľko mega megapixlov potrebných?
Nedávno som dostal Canon Digital IXUS 100 IS - malý kompakt - a ten sa hrdí informáciou 12.1MPix. Viac ako má moja 10MPix zrkadlovka :) Rýchly pohľad do ponuky jedného nemenovaného obchodného domu zameraného na elektroniku ukázal, že najmenšie ponúkané rozlíšenie je niečo cez 7MPix.
Kvalita fotky a megapixle
Načo sú nám teda megapixle? Čím viac bodov = megapixlov má fotoaparát tým jemnejší by mal byť výsledok. Malo by byť lepšie rozoznať detaily. Dôvod prečo píšem všade "malo" je, že kvalita fotky je ovplyvnená ešte dvomi dôležitými faktormi. Prvým je optika, ktorá je veľmi dôležitým článkom a bez dobrej optiky môžeme mať aj 100MPix, ale kvalitnú fotku spravíme veľmi ťažko. Ďalším dosť zabúdaným faktorom je kvalita čipu - svetelného senzoru. Kvalita čipu záleží od viacerých faktorov, ale tie nebudeme teraz rozoberať. Pri ňom platí veľmi podobné ako pri objektíve. Podľa mojich skúseností býva problematickejší objektív ako čip. Takže môžem povedať, že pri rovnakej alebo porovnateľnej kvalite objektívu a čipu je pri väčšom rozlíšení vidno jemnejšie detaily.
Z predchádzajúceho by nám vyplývalo, že naháňanie za desiatkami megapixlov by malo mať zmysel. Lenže nemá, teda pokiaľ nie ste profesionálny fotograf a neplánujete vyrábať obrovské plagáty. Keď vyberáte fotoaparát tak si treba zodpovedať aj túto otázku - "Na akých médiách a na akých veľkostiach médií si plánujem prezerať alebo prezentovať fotografie?". Médium je aj papierová fotografia, internetová stránka, obrazovka počítača alebo televízor. Tak isto médium je plagát, ale pre väčšinu z nás to nie je cieľové médium. Každé z týchto médií, teda okrem internetovej stránky, má svoj limit a každé ďalšie prihadzovanie MPixlov sa buď vôbec neprejaví alebo ľudským okom ho nie je možné rozoznať. Inak povedané, body navyše budú nevyužité.
Pre obrazovku počítača alebo televízor je limit jasný. Viac bodov ako má dané zobrazovacie médium je zbytočné - 3 MPix je v tomto prípade úplne postačujúca hodnota. V prípade zverejňovania fotiek na internete aj tak väčšinou budete tieto fotky zmenšovať na veľkosť okolo 1MPix. Väčšie rozlíšenie sa oplatí dávať na internet iba pri súťažných fotkách a aj to nie vždy.
Pre papierové fotografie je to trošku zložitejšie. Pri nich môžeme hovoriť o DPI - bodov na jeden palec (alebo DPCm - bodov na jeden cm). Túto hodnotu vypočítame vydelením počtu pixlov na šírku a vydelíme to šírkou papierovej fotky. Pre perfektne ostrú fotku by DPI malo byť 300 alebo viac. Hodnoty nad 200 DPI úplne postačia pre rodinné foto. Ak zoberieme ako pravidlo 300 DPI tak na fotku
- 9cm x 13cm nám stačí 2MPix
- 10cm x 15cm postačí 2.5MPixlov
- 13cm x 18cm postačí 3MPixlov
- 20cm x 30cm postačí 7MPixlov
Fotografické úpravy
Veľké rozlíšenie fotky sa nám bude hodiť ak robíme drastickejšie výrezy alebo robíme zložitejšie úpravy v aplikácii na úpravu fotografií. Pri drastickejšom výreze väčšinou narážame na kvalitu objektívu a výsledná fotka nedosahuje kvalitu rovnako veľkej fotografie bez výrezu.
Pri rôznych fotografických úpravách nám MPixle navyše pomôžu zachovať štruktúru fotky aj keď výsledná fotka môže mať menej MPixlov. Ide hlavne o úpravy ako sú otáčanie o ľubovoľný uhol, naprávanie skreslenia objektívu a podobné. V týchto prípadoch ale samozrejme hrá veľkú rolu kvalita použitej aplikácie na úpravu fotografií.
Záver
V dnešnej dobe, keď bežný digitál má aspoň 10MPix, je počet bodov menej dôležitý faktor ako bol kedysi. Aj keby sme z výslednej fotky robili dosť radikálny výrez, stále bude mať výsledná fotografia dostatočné rozlíšenie.
Zároveň čím viac MPixlov má fotka tým viac zaberá nielen na pamäťovej karte, čím nám znižuje možný počet fotiek na nej uložených, ale zároveň zaberá viac miesta na disku a pri veľkom rozlíšení nám disková kapacita môže veľmi rýchlo dôjsť.
Ja osobne fotím 5MPix aj keď mám 10MPix digitálnu zrkadlovku. Na 10MPix prepínam v momente ak viem, že danú fotku budem neskôr upravovať. Takto mi zatiaľ moja kolekcia desiatok tisíc fotografií neprerástla cez hardisk :)
DPI pri papierových fotkách
Pripravil som mini programček, v ktorom si môžete zadať rozlíšenie a program Vám vypočíta aké DPI by mali fotografie.
štvrtok 11. februára 2010
Vyberáme digitálny fotoaparát : Úvod
Úvod
Aké to bolo ľahké za čias fotografie na film. Výber fotoaparátov nebol veľký a ceny zrkadloviek začínali na prijateľnej úrovni. Bolo len niekoľko parametrov ktoré človek musel sledovať. V dnešnej dobe digitálnych fotoaparátov to už je o čosi ťažšie. A tak výber správneho fotoaparátu pre konkrétnu osobu alebo rodinu sa stáva zložitejší. Treba sa prebrodiť haldou ponúk a porovnávať niekoľko parametrov navyše. Človek ktorý sa nevenoval fotografovaniu veľakrát ani nevie čo má hľadať a tak kúpi prvý s najbombastickejším popisom a s najväčšou zľavou. A to nemusí byť to najlepšie riešenie.
Určenie
Počas mojich rokov fotografovania som dostal veľmi veľakrát otázku "Ktorý fotoaparát si mám kúpiť?". Pýtajúci samozrejme očakával, že mu hneď poviem značku, model a adresu kde si to môže kúpiť. Miesto toho dostal odo mňa niekoľko otázok, pričom prvá bola vždy "Čo by si rád fotil?". Odpoveď na túto otázku je veľmi dôležitá. Od toho sa odvíjajú aj ďalšie moje otázky. Bohužiaľ hlavne ľudia čo nemajú skúsenosť s fotografovaním nevedia veľmi dobre zodpovedať danú otázku a časom zistia, že by chceli fotiť aj niečo iné.
V nasledujúcej tabuľke som vybral niekoľko základných situácií a vlastnosti ktoré by mal vo všeobecnosti spĺňať fotoaparát. V konkrétnych prípadoch niektoré z týchto vlastností nemusia byť potrebné a zároveň je potrebná nejaká iná vlastnosť.
| Určenie fotoaparátu | Dôležité vlastnosti |
| Fotenie rodiny | Širokouhlý objektív |
| Fotenie detí | Širokouhlý objektív, rýchlejšie zaostrovanie |
| Párty | Širokouhlý objektív, rýchlejšie nabíjanie blesku, zaostrovanie v šere, vhodný je malý kompaktný formát fotoaparátu |
| Kolektívny šport | Teleobjektív, kvalitný čip dovoľujúci fotografovať pri vyššom ISO, stabilizácia obrazu, rýchle zaostrovanie |
| Rýchly šport (preteky áut, ...) | Rozumný rozsah "zoomu", rýchle zaostrovanie, prediktívne zaostrovanie |
| Domáce zvieratá | Širokouhlý objektív, rýchlejšie zaostrovanie |
| Zvieratá v prírode | Teleobjektív, kvalitné zaostrovanie, v určitých prípadoch rýchle zaostrovanie, vhodné je mať väčšie rozlíšenie (viac MPix) |
| Krajinka | Širokouhlý objektív, možnosť primontovania statívu, vhodné je mať väčšie rozlíšenie (viac MPix) |
| Kvety, rastliny | Rozsah zoomu obsahujúci ohniská v rozsahu približne 50mm - 100mm (v prepočte na 35mm film), vhodné je mať väčšie rozlíšenie (viac MPix) |
| Makro | Makro mód pri kompaktoch, pri zrkadlovkách rátať s nutnou investíciou do makro objektívov alebo medzikrúžkov, vhodné je mať väčšie rozlíšenie (viac MPix), kvalitný objektív |
| Portrét | Ohnisko objektívu okolo 100mm (v prepočte na 35mm film), pre interiérové portrétovanie možnosť primontovania statívu a pripojenie externých bleskov |
| Nočné fotky | Možnosť primontovania statívu, vo väčšine prípadov širokouhlý objektív |
| Fotenie mesta, budov | Širokouhlý objektív |
| Zátišie | Možnosť primontovania statívu, možnosť vhodného osvetlenia (do úvahy pripadajú aj externé blesky - teda možnosť pripojenia externého blesku), vhodné je mať väčšie rozlíšenie (viac MPix), kvalitný objektív |
| Dovolenka | Okrem špecifických vlastností podľa druhov fotky je výhodné aby baterka vydržala viac a zároveň je vhodné mať väčšiu pamäťovú kartu, vhodnejší je ľahší fotoaparát |
Z uvedených vlastností sa dá spraviť zoznam vlastností fotoaparátu pre konkrétneho človeka.
V ďalších častiach sa pozrieme bližšie na konkrétne vlastnosti fotoaparátu a ako ovplyvňujú fotografovanie a teda aj výber fotoaparátu. Najprv nás čakajú MPixle.
piatok 21. augusta 2009
Ako na Picasu - návod pre počítačového laika - inštalácia
Väčšina z nás alebo z jeho okolia fotí či už rodinné udalosti, dovolenky, stretnutia so kamarátmi alebo hocičo iné. Fotky sa hromadia v počítači a to je veľakrát asi jediná úloha daných fotiek :) Človek by ich rád ukázal rodine, známym, kamarátom alebo všetkým na svete. Tu nastáva problém ako na to. Riešenie čo sa mne osvedčilo je Picasa od kamoša Googlu. Hmm, už si pomaličky pripadám ako podomový predavač produktov Googlu - nejak často ho spomínam. Ale čo mám robiť keď je taký dobrý pomocník? :) Ale vráťme sa k Picase. Viem, že existuje kopec alternatív, ale pre mňa dôležitou výhodou je, že nemusím mať viac účtov po internete a na blog, picasu, analitycs a iné Googlove nástroje mi stačí jeden účet a zaujímavá je aj spolupráca týchto nástrojov. A hlavne Picasa dokáže jednoducho a spoľahlivo splniť to na čo je určená - spravovanie, prezeranie, jednoduché úpravy a zdieľanie fotiek na internete. A v neposlednom rade sa mi páči, že na mňa rozpráva slovensky.
Ako teda na tú Picasu - návod pre počítačového laika
1. Google Účet
Ak už máte Google účet, tak túto časť samozrejme preskočte. Kto nemáte, tak si vytvorte účet - najrýchlejšie bude asi tu.
2. Stiahnuť Picasu
Picasa sa dá stiahnuť priamo z jej hlavnej stránky. Z tej istej stránky sa dá stiahnuť aj Beta verzia pre Linux a uploader pre Mac. Ja sa ale budem venovať Windowsovskej verzii.
3. Inštalácia
Po úspešnom stiahnutí inštalátora je potrebné tento inštalátor spustiť. Inštalátor aspoň u mňa rozprával iba anglicky. Ale ide iba o tri kroky ktoré by mal každý sám zvládnuť. Pre mňa to zaujímavé bolo na poslednej záložke a tam odporúčam odškrtnúť červeným označené položky.
Add Shortcut to Quick Launch - tu záleží na Vás či používate Quick Launch a či tam chcete mať Picasu. Quick Launch sa myslím prekladá ako Panel rýchleho spustenia - pozri obrázok
Set Google as my default search engine in Internet Explorer - ide o nastavenie štandardného vyhľadávacieho nástroja pre Internet Explorer
Zas je na Vás či to chcete. V podstate by ste to už mali mať nastavené tak či tak, ale z môjho pohľadu ide o princíp, že inštalácia by nemala zasahovať do vecí čo s ňou priamo nesúvisia. Ale Google určite odporúčam ako vyhľadávací engine. Send anonymous usage stats to Google - ja osobne nemám záujem aby niekto sledoval čo robím a potichúčky to posielal niekam na server.
4. Spustiť prvý krát Picasu
Ak ste nechali zaškrtnuté Run Picasa 3 v poslednom kroku inštalácie tak potom sa Picasa spustí sama. V opačnom prípade je nutno pustiť manuálne. Konečne slovenčina. Už nás čakajú len dva nastavovacie okná.
Nastavenia zdroja fotiek - výber miesta z kadiaľ bude Picasa brať na začiatku obrázky. Tieto miesta sa neskôr dajú pridať, čo si ukážeme. Tu zas záleží na Vás, kde máte fotky a či Váš počítač nemá príliš veľký disk a prehľadávanie by mohlo pri prvej možnosti (Vyhľadať obrázky na celom počítači) zabrať príliš veľa času. Preto odporúčam druhú možnosť - Prehľadávať iba priečinky Moje dokumenty, Moje obrázky a pracovnú plochu.
Konfigurácia zobrazovača fotografií - ide v celku o príjemný prehliadač fotiek. Kto používa štandardný Windows Picture and Fax Viewer tak odporúčam zapnuté používanie tohto multimediálneho prehliadača.
5. Pridať fotografie
Ak sa vám nepodarilo pridať všetky fotky v predchádzajúcom kroku, alebo ste zámerne nezvolili prehľadávanie celého počítača alebo Vám pribudli nové fotky v počítači tak je treba tieto fotky zaradiť do Picasa. Z menu "Súbor" vyberte položku "Pridať priečinok do programu Picasa..."
Objaví sa "Správca priečinkov"
Vo správcovi priečinkov môžete vidieť ktoré adresáre sa sledujú. Tieto adresáre majú symbol oka a ich zoznam je vidno v pravo dole. Nájdite adresár s novými fotkami a kliknite naň. V pravej hornej časti si vyberte z :
Prehľadať raz - daný adresár sa nebude sledovať ale fotky sa pridajú. Ak ale budú pridané ďalšie fotky do daného adresára tak tieto fotky už do Picasy nepribudnú automaticky.
Vždy prehľadávať - adresár bude sledovaný a nové fotky budú automaticky pridané do Pacasy. Tento prístup je vhodný najmä v prípadoch ak máte adresár kam v ukladáte fotky (prehľadávajú sa aj pod-adresáre). Sledovaný adresár je zároveň možno prestať sledovať vybratím položky
Odstrániť z programu Picasa. Takto sme si pripravili Picasu aj s fotkami. Ako upravovať a zdielať fotky si povieme v ďalšom diele o Picase.
Ako teda na tú Picasu - návod pre počítačového laika
1. Google Účet
Ak už máte Google účet, tak túto časť samozrejme preskočte. Kto nemáte, tak si vytvorte účet - najrýchlejšie bude asi tu.
2. Stiahnuť Picasu
Picasa sa dá stiahnuť priamo z jej hlavnej stránky. Z tej istej stránky sa dá stiahnuť aj Beta verzia pre Linux a uploader pre Mac. Ja sa ale budem venovať Windowsovskej verzii.
3. Inštalácia
Po úspešnom stiahnutí inštalátora je potrebné tento inštalátor spustiť. Inštalátor aspoň u mňa rozprával iba anglicky. Ale ide iba o tri kroky ktoré by mal každý sám zvládnuť. Pre mňa to zaujímavé bolo na poslednej záložke a tam odporúčam odškrtnúť červeným označené položky.
Add Shortcut to Quick Launch - tu záleží na Vás či používate Quick Launch a či tam chcete mať Picasu. Quick Launch sa myslím prekladá ako Panel rýchleho spustenia - pozri obrázok
Set Google as my default search engine in Internet Explorer - ide o nastavenie štandardného vyhľadávacieho nástroja pre Internet Explorer
Zas je na Vás či to chcete. V podstate by ste to už mali mať nastavené tak či tak, ale z môjho pohľadu ide o princíp, že inštalácia by nemala zasahovať do vecí čo s ňou priamo nesúvisia. Ale Google určite odporúčam ako vyhľadávací engine. Send anonymous usage stats to Google - ja osobne nemám záujem aby niekto sledoval čo robím a potichúčky to posielal niekam na server. 4. Spustiť prvý krát Picasu
Ak ste nechali zaškrtnuté Run Picasa 3 v poslednom kroku inštalácie tak potom sa Picasa spustí sama. V opačnom prípade je nutno pustiť manuálne. Konečne slovenčina. Už nás čakajú len dva nastavovacie okná.
Nastavenia zdroja fotiek - výber miesta z kadiaľ bude Picasa brať na začiatku obrázky. Tieto miesta sa neskôr dajú pridať, čo si ukážeme. Tu zas záleží na Vás, kde máte fotky a či Váš počítač nemá príliš veľký disk a prehľadávanie by mohlo pri prvej možnosti (Vyhľadať obrázky na celom počítači) zabrať príliš veľa času. Preto odporúčam druhú možnosť - Prehľadávať iba priečinky Moje dokumenty, Moje obrázky a pracovnú plochu.
Konfigurácia zobrazovača fotografií - ide v celku o príjemný prehliadač fotiek. Kto používa štandardný Windows Picture and Fax Viewer tak odporúčam zapnuté používanie tohto multimediálneho prehliadača.
5. Pridať fotografie
Ak sa vám nepodarilo pridať všetky fotky v predchádzajúcom kroku, alebo ste zámerne nezvolili prehľadávanie celého počítača alebo Vám pribudli nové fotky v počítači tak je treba tieto fotky zaradiť do Picasa. Z menu "Súbor" vyberte položku "Pridať priečinok do programu Picasa..."
Objaví sa "Správca priečinkov"
Vo správcovi priečinkov môžete vidieť ktoré adresáre sa sledujú. Tieto adresáre majú symbol oka a ich zoznam je vidno v pravo dole. Nájdite adresár s novými fotkami a kliknite naň. V pravej hornej časti si vyberte z :
Prehľadať raz - daný adresár sa nebude sledovať ale fotky sa pridajú. Ak ale budú pridané ďalšie fotky do daného adresára tak tieto fotky už do Picasy nepribudnú automaticky. Vždy prehľadávať - adresár bude sledovaný a nové fotky budú automaticky pridané do Pacasy. Tento prístup je vhodný najmä v prípadoch ak máte adresár kam v ukladáte fotky (prehľadávajú sa aj pod-adresáre). Sledovaný adresár je zároveň možno prestať sledovať vybratím položky
Odstrániť z programu Picasa. Takto sme si pripravili Picasu aj s fotkami. Ako upravovať a zdielať fotky si povieme v ďalšom diele o Picase.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)