Nedávno som išiel električkou. Teda nie že by bolo výnimočné, že idem MHD ale to že som išiel električkou. Električku proste nemám po ceste. Ja, a to sa možná budete čudovať, chodím rád MHD. Musí to ale spĺňať dve podmienky. Prvá je, že si môžem čítať. Ja čítam asi všade, aj keď kráčam. Kôli čítaniu chodím peši o zástavku skôr aby som si v pohodlne sadol a mohol nerušene čítať. Druhá podmienka je, že nešoféruje človek čo predtým šoféroval pretekársky traktor. Taký sa pozná tak, že všetci stojaci a polovica sediacich lieta po autobuse pri každej zatáčke alebo pri pribrzdení a rozbiehaní sa. Bohužiaľ Bratislavská MHD má asi divíziu bývalých pretekárov na traktoroch a nebojí sa ich nasadiť.
Ale späť k električke. Nemal som čo čítať a teda som nemal čo robiť, tak som sa obzeral okolo. Zaujali ma obrázky zákazov, čo sa nemôže v električke. Niekoľko z tých obrázkov bolo v podstate normálnych, ale tri z nich ma poriadne zaujali.
Začneme zmrzlinou s tromi kopčekmi. Ja našťastie si dávam zmrzlinu s iba jedným kopčekom zmrzliny, ja teda nemám problém a môžem cestovať električkou. Človek čo má zmrzlinu s tromi kopčekmi si musí počkať na zástavke kým už nebude mať iba dva kopčeky. To všetko je zatiaľ v pohode ale čo človek so štyrmi kopčekmi? Čo ak cestou zje jeden kopček? Má vystúpiť?
Ďalší obrázok zákazu je ťažké rozlúštiť. Sú na ňom dve neúplné kabínky - skoro to vyzerá ako začiatok a koniec električky. Vľavo v kabínke je ucho a v pravo to vyzerá, že kabínka rozpráva. Z obrázka by som usudzoval, že električkový vagón sa nemá rozprávať s cestujúcimi v druhom vagóne. Ešte, že máme poslušné električky a tento zákaz dodržujú. Viete si predstaviť ten šok keby sa s vami začal rozprávať električkový vagón? To by bolo na infarkt a tak ten zákaz beriem ako ochranu zdravia cestujúcich.
Posledný obrázok čo chcem popísať je najviac iracionálny. Červený kruh a v ňom šesťdesiatka. Teda maximálna povolená rýchlosť je 60km/h. Je pravda, že som zažil raz večer opitú partiu ktorá sa túto hodnotu snažila prekonať, ale po 10m odvážlivec narazil do sedačiek a jeho rýchlosť klesla na nulu. Ospravedlňujem sa nasledujúcim generáciám, že som pri tomto okamihu nemal radar a nemohol som zmerať rýchlosť, ale môj skromný odhad bol niekde medzi 10 až 15km/h. Maximálne 15.47km/h. Viac nie. Usain Bolt pri svojom svetovom rekorde na 100m za 9.69s išiel priemerkou niečo vyše 37km/h. Takže ak náhodou budete držiteľom pokuty za prekročenie rýchlosti, tak to držte v tajnosti, Usaina by asi trafil šľak, že je niekto rýchlejší ako on a ešte k tomu v električke.
Aké z tohoto všetkého plynie ponaučenie? Ak náhodou pôjdete električkou, zoberte si niečo na čítanie :)
Nelinka pre tentoraz zvolila jednoduchší model a pýtala si hada. Had sa vydaril a Nelča s ním behala po námestí od radosti. Lenže zrazu práááásk a prasklo mu telo. Ale musím zas pochválit šaša ktorý za 20 sekúnd, na moju prozbu na opravu, hada opravil a ešte ho spravil dlhšieho. Tneto raz had vydržal až domov, ale druhého dňa sa nedočkal. Keď som sa vrátil z hokejbalu Nelinka mi smutne oznámila, že Tomáško jej do neho zahryzol. Asi by som sa mal naučiť robiť také balóny :)
Potom sme sa konečne dostali na rad aj na vláčik Prešporáčik, ale zistili sme, že trasa bola riadne zredukovaná oproti tomu čo boli jazdy pred nami. Teda jedna jazda priamo pred nami už bola tiež zredukovaná, aj sme sa čudovali, že prečo sa vrátili už po desiatich minútach keď predtým to trvalo asi pol hodinku. A tak nás vláčik previedol starým mestom pomedzi rospadajúce sa domy a vrátil sa. Ale hlavný účasník zájazdu bol rád a keďže sa už blížilo k dvanactej, pobrali sme sa domov a to bol záver našeho dvojdenného Bratislavovania.
