Ach tá moja šikovnosť

V nedeľu ráno sme mali tréning. Nebol som už 4 týždne tak som nechcel meškať. Už bolo aj tak neskoro, takže som sa zbalil a zobral vodu do ostrekovačov, že ju po tréningu dolejem - keďže už žiadna v aute nebola.
Keď som zbadal auto, tak som pochopil, že musím trošku zmeniť plány, keďže auto stálo pod nejakým super stromom a po nočnej búrke bolo oblepené nejakým divným sajrajtom a stierače bez vody v ostrekovačoch to nezvládli ani rozmazať, nie to vyčistiť.

Keďže auto mám niečo vyše 2 mesiacov, tak to bol môj prvý "servisný úkon". Už len otvorenie kapoty motora mi trvalo niekoľko minút, pričom som sa pár krát vrátil k páčke otvárania motora, že či som ju dobre potiahol. Nakoniec sa mi to s čiernymi prstami úspešne podarilo.

Na moje prekvapenie som nevedel nájsť otvor, kam tú vodu naliať aj keď kandidátov na to bolo niekoľko. Našťastie otvor na olej som rozoznal a mohol hneď vylúčiť z ďalšieho bádania, no ale ďalšie dva otvory mi nejak nešli do hlavy na čo sú. Vyhral ten blízko predného okna - to isté miesto ako bolo na Cliu.
Odšróboval som to a mal pocit, že som našiel to čo treba a s úsmevom som tam začal nalievať vodu do ostrekovačov. Ale naozaj iba začal. V priebehu jednej sekundy sa začala voda valiť von a tváriť sa, že nádržka je plná. Trošku mi to nedávalo zmysel, keďže z ostrekovačov nič nešlo a teda som predpokladal, že tá nádobka bude úplne prázdna. Pomaličky vo mne začalo rásť podozrenie, že to asi nebola tá správna nádoba. Moje podozrenie dozrelo v momente, keď som objavil modrý vrchnák s nakresleným predným sklom a striekajúcou vodou. Na moje prekvapenie, ktoré už bolo neviem koľké v poradí, je tento otvor situovaný pri predných svetlách a ja som ho tam ani nehľadal.

Po odšróbovaní tohto vrchnáčika som vytiahol aj takú tenkú hadičkou ktorá mala indikovať hladinu vody. To už bolo bez prekvapenia a hadička bola prázdna, čo indikovalo veľkú prázdnotu, ktorú mala vyplniť už viac krát spomínaná voda do ostrekovačov.

Spomínanú hadičku som odmontoval a snažil sa s pomocou nej vytiahnuť ústami čo najviac vody z tej nesprávnej nádobky. Po štvrtom či piatom raze sa mi samozrejme podarilo aj si trošku chlipnúť. No a keďže to bol nejaký protimuší sajrajt, ktorý umožňoval stieračom ľahšie odstraňovať rozpleštené mušie telíčka z predného skla, teda vôbec nie určený na občasné pitie, čo prezrádzala aj rádioaktívna zelená farba, tak jeho príchuť nebola veľmi stavaná na stret s ľudskými chuťovými bunkami. V tedy som na moje ďalšie prekvapenie zistil, že som si zabudol zobrať na tréning čistú vodu a nemám si čím vypláchnuť ústa. Začal som aj tajne dúfať, že to nie je prudko jedovaté a stačí to len nejak vypláchnuť a ďalšie prekvapenie sa konať proste nebude. Keďže ešte žijem a ani nie som v nemocnici, tak predpokladám, že jedovaté to nebolo.
To už bol pomaly čas tréningu a mňa ešte čakalo vyše 20km na ihrisko. Nalial som teda zvyšok vody do správnej nádoby a s tým, že síce neviem kam som to pôvodne nalial, ale určite nie do oleja, a čo teda by som mohol pokaziť, som vyrazil na cestu. Niektorí hokejbalový kamoši sa vyznajú do áut tak som dúfal, že mi povedia kam som to nalial.


Celú cestu na tréning som tŕpol, ale nie od strachu ako by si niekto mohol myslieť. Proste mi tŕpli celé ústa od tej hnusnej chuti zeleného koktailu "Letná zmes do ostrekovačov". Cestou z tréningu som tŕpol tiež, ale už to neboli ústa. To som sa už totiž dozvedel kam som tom nalial a bolo to ďalšie prekvapenie. Ono to totiž bola nádobka na brzdovú kvapalinu...

A tak dnes som emhádečkou v robote, čo mi až tak nevadí, keďže mám nového Dominika Dána a mám čo čítať. Auto už je objednané na servisný úkon odborníkom, čo ma našťastie bude stáť iba 22Eur (aj to je dosť, ale čakal som viac).