Nelča

Zajtra má tá moja dcérka už 5 rokov. Ten čas ale letí. Ešte len nedávno sa prvý krát postavila na vlastné nohy a teraz tu pobehuje 5 ročná baba :) Teda aspoň pre nás dospelákov to je nedávno. Pre ňu sú tie 4 roky 80% života. Pre mňa je to iba 12%.

Ale čas je relatívny - v tom mal Einstein pravdu :) Najhoršie ale je, že ten čas ide rýchlo keď chceme aby sme mali viac času a pomaličky keď chceme aby letel. Pri tomto si hneď spomeniem na knihu, čo som prečítal snáď 20 krát a to je Hlava 22. Už som si nie istý, ale asi to bol Orr ktorý obhajoval to, že je super keď sa nudí pretože čas plynie veľmi pomaličky a on potom žije dlhšie :) Inak predvčerom ma prekvapilo, že keď som pred odchodom spať prepínal ešte telku tak som narazil na film Hlava 22 z roku 1970 a tak sa môj odchod spať "trošku" predĺžil.

Inak škoda, že tá moja Nelča nejak ochorela. Nespalo sa jej dobre. Ráno keď vstala
- "Dobré ráno ocko"
Pozrel som na hodinky - 4:30...
- "Nelinka, ešte je málo hodín."
- "Dobre" a vybrala sa spostele
- "Neli, ale veď je málo hodín."
- "Aha, asi som Ťa zle rozumela."
Napriek poslednej vete nič sa na tom nezmenilo, že zamierila do kresla v obývačke... Takže musel vstať aj ocko a keďže seriál Kosti bol až do polnoci, tak som teraz "poriadne" vyspatý.

A samozrejme kvôli teplote sa budila každé dve hodinky. Jeden krát z toho som sa jej snažil odmerať teplotu, čo sa mi aj podarilo. Lenže sa potom akoby v spánku hniezdila a má takého plyšáka koníka s ktorým spáva a zdalo sa mi, že ho hľadá. Tak som jej ho prisunul a potichúčky dva krát povedal
- "Tu máš koníka."
A po tom druhom raze zrazu otvorila oči a pozrela sa na mňa sviežo ako keby vôbec nespala, a hlasno povedala
- "Ja viem!"
Potom ešte na mňa zazrela, že o čo mi ide, veď ona vie. Hneď na to sa obrátila a spala ďalej. Ja som ešte minútku na ňu pozeral ako bez pohnutia spí...

Ale, čo mám robiť keď ocko ju má tak rád :)

A som späť

A tak som späť v "civilizovanom svete". Som obklopený haldou počítačov s pripojením na internet. Na raňajky mám free bagetu od zamestnávateľa a na obed pôjdem do civilizovaného fast-foodu. Výhľad mám zo sedemnásteho poschodia na Petržalku a domov sa odveziem v zápche preplnením autobusom. Pravdu povediac mi to vôbec nechýbalo.

Zas je teda za mnou to krásne dlhé dvojtýždňové voľno, ktoré zas trvalo príliš krátko a ja zas sedím v práci pri raňajšej káve a rozmýšľam do čoho sa pustiť skôr. 

Samozrejme najprv som skontroloval HockeyArena.net, veď máme akurát Play Off. Ale pohodička, vyhrali sme na zápasy 2:1 a postupujeme do ďalšieho kola. Škoda len, že ten starý skúsený brankár ktorého som za posledné ťažké prachy cez víkend kúpil nejak nezahral dobre, ale snáď sa polepší. 

V GoogleReadery svieti 1000+ neprečítaných správ a to len v priečinku "Správy" kde mám SME a Pravdu je ich vyše 600. Prichádza štandardný radikálny rez a stláčam pre celý priečinok "Označ ako prečítané". V priečinku Programovanie je síce iba niečo menej ako 300 správ ale aj tam prichádza rovnaká procedúra. Nakoniec použijem rovnakú procedúru na všetky priečinky až na priečinok "Zábava" a priečinok "Design", kde pribúdajú správy snáď iba od Smashing magazínu, ktorý si nechcem nechať ujsť. Začínam Nový Rok s čistým štítom v GoogleReadery :)

Po sviatkoch mám preplnenú 8GB pamäťovú kartu, čo vôbec nie je prekvapivé, a preto s tým treba niečo spraviť. Boli to prvé sviatky keď som nespravil ani záber so zrkadlovkou. Úplne mi postačil nový Canon IXUS 100 IS. A nie preto, že má viac megapixlov ako moja zrkadlovka. Má síce nevýhody, ale možnosť strčiť si ho do vrecka a príjemné výsledky fotiek a hlavne videa boli v tomto období viac výhodnejšie ako ťažká kvalita (celá výbava zrkadlovky má niekoľko kilo :) ). A hlavne to úžasné počasie neprialo vôbec nejakým foto výletom, takže zrkadlovka zostala v batohu. Škoda len, že ten Canon filmuje na MOV formát a moja Picasa ho nejak nespracúva :( Takže postup jasný, nájsť konvertor a prekonvertovať to všetko. Už je dávno po obede keď uploadujem Picasou film vyrobený MovieMakri.

Vyberám ešte fotky ktoré dám aj na Picasa web a spomínam pritom na ten kľud zo stredného Slovenska. Spomínam na to ako som dostal 9XL tričko (áno deväť ix ix el) a hneď som si odtrhol od úst koláč. Ale našťastie mi bolo veľké. To naozaj vyzerám až tak hrozne? Asi áno. Ale ako sa hovorí - chudnúť je tá najľahšia vec na svete - už som ju robil tisíc krát... Spomínam na hmyziu farmu môjho ocina. To je tak keď je o niekom známe, že má rád nejakého autora a keď napíše knihu "Mucha" tak je jasné, že nedostane len jeden exemplár. Spomínam ako sa počasie bláznilo a ako zrazu všade bola voda namiesto snehu. Spomínam ako s nadšením Nelča nadšene rozbaľovala darčeky. Spomínam na ten mini ohnostrojček vzadu na dvore u našich na Silvestra. Spomínam na prvé korčuľovanie Nelči na ľade. Spomínam... Bolo fajn a o ďalší dlhý rok bude snáď zas. Už teraz sa teším.

V Tescu zľava sprava zľava

Včera večer som bol na chvíľku v Tescu. Už sú tam zľavy všade, vykúkajú na Vás zľava aj sprava :) Normálne máte pocit, že tovar so zľavou je ten bežný stav a ten bez zľavy je predražený. Keďže som nedávno trošku už sondoval na internete čo na Vianoce Nelinke, tak som mal o pár výrobkoch predstavu o cene. Ale keď som pozrel na zľavy v Tescu tak aj výsledné zľavnené sumy boli veľakrát dosť vzdialené normálnym cenám na internete...

Podobnú skúsenosť som mal pri kupovaní vysávača pár týždňov dozadu. V Nay a podobných obchodoch mali ten náš konkrétny vysávač o 80 euro drahšie ako v internetovom obchode. V Nay to bolo 280 euro - čiže o 40% drahšie. A dokonca som narazil na stránku maďarského obchodu čo robí dovoz na Slovensku a tam ten vysávač stál 140 euro a teda v Nay to stálo o 100% viac. A čo som zbežne pozeral ostatné vysávače tak to bolo dosť podobné.

Takže sa zdá, že tento rok bude Ježiško internetový. Utvrdila ma o tom aj špeciálna zľava na Barbie : 

Zľava z 19,90 na 19,90 ma nevýslovne lákala ale hrdinsky som odolal :)

P.S.: Viem že sa v Tescu nesmie fotiť tak keby niečo tak tú fotku som našiel v robote v šuflíku a neviem kto mi ju tam dal :)

Rozprávka o nástrahách internetu: Bez kožušteka

Akurát som dopočúval Hudáka a pozerám, že je tam odkaz na "rozprávku" čo som v telke v poslednej dobe videl asi 4x. 

Pravdu povediac keď som to videl prvý krát tak som si myslel, že to je nejaká paródia - teda aspoň na začiatku rozprávky. Potom mi ale došlo, že z našich peňazí sa vytvoril zas nejaký mačkopes. 

Môj neodborný názor je, že malé deti to nepochopia a tie staršie budú mať z toho iba srandu. Čo je horšie, pre niektoré deti to môže byť návod ako môžu vyskúšať niečo zakázané. Veď zakázané veci sú tie najlákavejšie pre deti. Neviem či je rozumne suplovať výchovu rodičov - teda podľa môjho názoru tieto veci musím naučiť moje dieťa ja sám. Pomôcť môže škola. Ale možná sme už tam, kde veľa detí ignorujú rodičov lebo rodičia ignorujú ich? A že by toto bol spôsob ako nejaký úrad pomôže?

Kľudne so mnou polemizujte - pretože by som mal rád pocit, že to nie sú vyhodené peniaze. Najmä ak viem, že tých dielov je viac.

Inak ďalšie "rozprávky" z daného cyklu:

Ach tie deti - a nie len to moje :)

Kamarát z práce rozprával príhodu z tým svojim - už skoro 6 ročným. V aute sa hrali hru čo ja poznám pod menom kolotoč - niekto povie slovo a ten ďalší musí povedať slovo ktoré začína na posledné písmeno toho predchádzajúceho. A tak dookola. No a prišlo k písmenu "k". Chvíľkové zamyslenie a potom autom zaznelo slovo "korán". Rodičom vyliezli oči odhadom tak 10cm. Pre istotu sa ocko pýta "Čo si predstavuješ pod slovom korán?". Zas zamyslenie počas ktorého sa rodičia pripravovali na hlbokú duchovnú debatu. No a potom prišla odpoveď - "No, keď otvoríš dvere tak potom sú do.... korán." :)

Ach tie deti

Pokračujem v uchovávaní pamätných výrokov a chvíľ našej dcéry. Aj keď od nej bude iba jeden výrok, ale ani ten by som si o týždeň už nepamätal :) Nelča má taký menší logopedický problém a preto sme dostali za úlohu ju trénovať niektoré logopedické záležitosti. Boli sme u starkej Marky a starká sa ňou snažila, ale Nelinke sa nechcelo. No a tak sa po chvíľke ozvalo : "Už ma netráp, Ty jedna starenka." A bolo po cvičení :) Keďže som zmenil prácu a som v skúšobnej dobe, tak dovolenka je trošku problém. No a Nelča s maminou sú u našich rodičov cca 200km odo mňa. Tak som za nimi došiel aspoň na víkend skrátený sobotňajším ranným hokejbalovým tréningom. A tak som Nelču zobral do dráčika aspoň kúsok odčiniť svoju neprítomnosť (je mi jasné, že to takto nefunguje, ale čo už). A tam som si vypočul rozhovor troch asi 10 ročných chalanov: "Mne sa páči Angelina Jolie." - hovorí jeden z nich. "Ty si do nej zaľúbený." - hovorí druhý s jasným podpichovačným tónom. "Ale nie!" - bráni sa prvý. "Haha, ty si do nej zaľúbený." - pridáva sa tretí. "Ale nie! Mne sa len páči ako hrá!" - zdôraznil prvý a rozhovor sa skončil. No a ja som mal problém sa nezačať smiať :)

Klúčový problém

Nie nie, o politiku nepôjde. Trošku na odľahčenie zopár príhod s Nelčou :)

Nevedel som nájsť večer kľúče a tak som si na nákup požičal Táničkine, veď ráno snáď svoje nájdem. Ale ráno hľadám a hľadám a nič. Pozrel som všetky miesta kde by snáď mohli byť a nič. Vedel som, že som si deň pred tým otváral dvere tak kľúče museli byť doma. Keďže je treba aj chodiť do roboty tak som si dal do vrecka náhradné kľúče a už chcel vyraziť. V tom momente ich ale našla Tánička v šuflíku kde si ja kľúče nikdy nedávam. No a v tom sa ozval hrdý hlas Nelinky "To som Ti tam ja dala, to aby sa Ti nestratili. Si rád ocko, však?". No a ocko bol rád :)

S Nelčou sme sa ako vždy zas šaleli a ja som ju chytil a hovorím "4 roky Ťa nepustím!", potom "4 roky Ťa budem štekliť!" a začal som ju štekliť, "4 roky Ťi budem búchať po zatku!" a som jej capkal po zadku. A už som začal "4 roky Ťa ..." keď sa Nelinka s úžasným úsmevom ozvala "Čo takto 4 roky ľubenia?" a pritúlila sa a ocko bol odzbrojený :)

Je to zvláštne, viem určite že podobných príhod bolo ešte niekoľko násobne viac, ale teraz si neviem spomenúť ani na jednu konkrétnu :( Asi ich budem musieť niekam zapisovať a kde inde ako na blog :)