Nelča

Zajtra má tá moja dcérka už 5 rokov. Ten čas ale letí. Ešte len nedávno sa prvý krát postavila na vlastné nohy a teraz tu pobehuje 5 ročná baba :) Teda aspoň pre nás dospelákov to je nedávno. Pre ňu sú tie 4 roky 80% života. Pre mňa je to iba 12%.

Ale čas je relatívny - v tom mal Einstein pravdu :) Najhoršie ale je, že ten čas ide rýchlo keď chceme aby sme mali viac času a pomaličky keď chceme aby letel. Pri tomto si hneď spomeniem na knihu, čo som prečítal snáď 20 krát a to je Hlava 22. Už som si nie istý, ale asi to bol Orr ktorý obhajoval to, že je super keď sa nudí pretože čas plynie veľmi pomaličky a on potom žije dlhšie :) Inak predvčerom ma prekvapilo, že keď som pred odchodom spať prepínal ešte telku tak som narazil na film Hlava 22 z roku 1970 a tak sa môj odchod spať "trošku" predĺžil.

Inak škoda, že tá moja Nelča nejak ochorela. Nespalo sa jej dobre. Ráno keď vstala
- "Dobré ráno ocko"
Pozrel som na hodinky - 4:30...
- "Nelinka, ešte je málo hodín."
- "Dobre" a vybrala sa spostele
- "Neli, ale veď je málo hodín."
- "Aha, asi som Ťa zle rozumela."
Napriek poslednej vete nič sa na tom nezmenilo, že zamierila do kresla v obývačke... Takže musel vstať aj ocko a keďže seriál Kosti bol až do polnoci, tak som teraz "poriadne" vyspatý.

A samozrejme kvôli teplote sa budila každé dve hodinky. Jeden krát z toho som sa jej snažil odmerať teplotu, čo sa mi aj podarilo. Lenže sa potom akoby v spánku hniezdila a má takého plyšáka koníka s ktorým spáva a zdalo sa mi, že ho hľadá. Tak som jej ho prisunul a potichúčky dva krát povedal
- "Tu máš koníka."
A po tom druhom raze zrazu otvorila oči a pozrela sa na mňa sviežo ako keby vôbec nespala, a hlasno povedala
- "Ja viem!"
Potom ešte na mňa zazrela, že o čo mi ide, veď ona vie. Hneď na to sa obrátila a spala ďalej. Ja som ešte minútku na ňu pozeral ako bez pohnutia spí...

Ale, čo mám robiť keď ocko ju má tak rád :)