utorok 1. októbra 2013

Ako som nám spravil peknú nedeľu

Nedávno sme maľovali v predsieni a krotili spleť káblov čo viedla z poza skrine. Za tou skriňou sa skrývali tri blikajúce krabičky. Do prvej z nich viedol žltý optický kábel ktorý nám nosil bity a bajty zo sveta. Z tejto krabičky išiel jeden šedý kábel okolo celej predsiene do televízora v obývačke. Tento kábel sa nám podarilo konečne schovať tak aby nebol na očiach. Ďalší kábel z prvej blikajúcej krabičky išiel do druhej blikajúcej krabičky s anténkou. A z druhej krabičky išiel kábel do tretej krabičky ktorá mala tiež anténku.




Prečo dve krabičky s anténkou? Nestači jedna bezdrôtová sieť? No jasné, že stačí. Ale tej krabičke číslo dva tá bezdrôtová sieť prestala fungovať. Tak bolo treba zohnať náhradu. A tak do nášho bytu zavítala krabička číslo tri. No ale počkať, na čo potom nechávať krabičku číslo dva? No pretože aby sa nejaká krabička dala použiť s krabičkou číslo jedna, tak treba meno a heslo ktoré som dostal pri zriadení internetu. Inými slovami, meno a heslo napísane na dávno vyhodenom papieri. Tak krabička číslo dva, ktorá to heslo dva poznala, ale potvora nechcela prezradiť :), zostala iba na prihlásenie sa do krabičky číslo jedna. A tak krabička číslo tri mohla fungovať tak ako má len za pomoci krabičky číslo dva. Áno, áno, riešenie hodné ajťáka :).

Ale ajťák, napriek dlhoročnému poznaniu "Nechytaj sa vecí ktoré ešte fungujú lebo inak prestanú fungovať!", pri príležitosti upratovania káblov skočil do pobočky sa spýtať na meno a heslo. Síce tým dokonale zmiatol típka za pultom, ktorý chvíľku nemo hľadel do počítača pred sebou a potom s tým počítačom skúsil aj nejakú interakciu. Potom skúsil interakciu s dvomi kolegami čo boli blízko. Ani jedna interakcia nepriniesla požadovaný výsledok. A tak potom odbehol niekam do zadu, kde sa väčšinou skrýva človek ktorý sa vyzná, ale je príliš cenný na to aby ho otravovali bežný ľudia. Típek sa bez slova vrátil, na tvári úsmev, a po chvíľke mi podal papier na ktorom pravdepodobne z notepadu vytlačené dva riadky. Prvý riadok meno a druhý heslo...


A tak v sobotu podvečer som sa podujal odstrániť krabičku číslo dva. Bolo treba vyskúšať obdržané meno a heslo. To pekne fungovalo a tak som prešiel na ďalší krok a to bolo trošku upratať aj elektrické napájanie zostávajúcich dvoch krabičiek. A tak som zmenil koncovku predlžovačky aby sa skriňa dala lepšie zatlačiť - bližšie k stene. Už len znova zapojiť adaptér ku každej krabičke.

A teraz už len vyskúšať.

Ale internet a ani televízny signál nikde...

A sakra...

Tak som vyskúšal popritláčať káble. Nič. Pozerám, že na krabičke číslo jedna a tam kde pred tým blikali svetielka, tak tam svietila čierno čierna tma. Boli tam tri svetielka ktoré naznačovali, že krabička ešte nezomrela a dokonca svietilo svetielko pripojenia sa na optickú svieť. Po márnom skúšaní rôznych zapojení som dospel k názoru, že to je nad moje sily zistiť čo sa stalo. Ešte, že funguje technická hotline aj v sobotu večer. Po krátkom rozhovore, keď som musel típka presvedčiť, že viem čo je ethernet, modem a router, sme dospeli k tomu, že odišli porty - "zásuvky" na káble vedúce do telky a počítača - a treba vymeniť krabičku číslo jedna. Bol v tom jeden malý problém, a to že to môže byť najskôr v pondelok...


Čaká nas teda zvyšok víkendu bez telky a bez internetu. Dcéra túto správu prijala s patričným zdesením. Ešte, že máme XBox a dajú sa na ňom pozerať aj DVDčka. A tak v sobotu sme si ešte pospomínali kúsok na ilomilo (fakt dobrá logická hra) a večer pozreli so žienkou Sherlocka Holmesa. V nedeľu sme zrazu mali veľa času. Teda okrem mojej žienky - tá si potrebovala pripraviť veci do školy. A tak sme s dcérou spravili domáce úlohy a ja som sa potom ešte pustil kúsok do maľovania - bola treba ešte raz zatrieť niektoré časti v predsieni. Škoda, že sme ešte neboli fit lebo sme sa celá rodinka doliečovala z choroby a von sme sa tak nedostali. Ale zahrali sme si aspoň Údolie kráľov a bolo nám fajn.


Ja som sa síce celú nedeľu ešte pokúšal tú prvú krabičku nakopnúť nejakým zázrakom k spolupráci, ale krabička odmietala poslušnosť a tak krabička musela počkať na technika čo prišiel v pondelok. Technik prišiel v čase keď bola doma len žienka. Potom z telefonátu s mojou žienkou som sa dozvedel, že to technik len prekábloval a išlo to. A že nevedel nájsť pôvodný adaptér, tak nám nechal zatiaľ adaptér z nového zariadenia. Zostal som zarazený. Veď ja som skúsil snáď všetky možnosti zapojenia a nepomohlo, čo som spravil zle?

Prišiel som domov a naozaj som našiel poslušne blikať pôvodnú krabičku. To snáď nie je možné! Hneď som sa vrhol študovať zapojenie káblov. Ale veď sú tak isto ako som to skúšal niekoľkokrát! Ako je to možné? V tedy som si spomenul, že žienka spomínala ešte niečo o adaptéri. Zobral som adaptér, ktorý teraz zostal nezapojený vedľa prvej krabičky. Porovnal som ho s novým adaptérom. Koncovka sa zhodovala. Výrobca sa mi ale nezdal, bol to výrobca druhej krabičky, teda krabičky ktorú som vyradil. To mi už začalo svitať a po tom, čo som vytiahol adaptér odložený s druhou krabičkou a zistením, že to je vlastne adaptér k prvej krabičke som ich preskúmal trošku bližšie. Bol tam jeden malinký rozdiel. Na tom správnom bolo napísané 12V a na tom nesprávnom 9V...



Takže krabička nebola pokazená, to len ja som pri prekáblovaní elektriky prehodil adaptéry. Doteraz som mal vždy problém, že koncovky nepasovali ani na adaptéroch od rôznych výrobcov čo mali inak rovnaké technické parametre. No a teraz majú rôzne parametre ale rovnakú koncovku! A k tomu ešte prvej krabičke stačí tých 9V na to aby sa prihlásila do optickej siete, ale už jej nestačí na ďalšiu činnosť a nijak to nedá najavo.

Ale zas na druhú stranu, bola to príjemná a kľudná nedeľa a už teraz rozmýšľam či nebudem pravidelne v sobotu večer prehadzovať na nesprávny adaptér :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára