MDŽ

Medzinárodný Deň Žien, alebo ináč MDŽ. Prvý krát ho oslavovali v roku 1911, aj keď v prvých rokoch to nebol 8.marec. 8.marec je dňom MDŽ od roku 1913. U nás sa MDŽ začalo sláviť o 10 rokov neskôr, teda od roku 1921, a s vojnovou prestávkou v rokoch 1938 až 1945 sa oslavuje až dodnes.

Tento sviatok má už skoro storočnicu a za to obdobie sa dosť veľa zmenilo. Tento sviatok vôbec nezačal ako sviatok, ale ako deň pripomínajúci boj žien za svoje práva a nie za boj za rovnosť s mužmi. 8.marca roku 1908 v New Yourku štrajkovalo a čiastočne uspelo 40.000 žien - krajčírok (z iného zdroja ich bolo "iba" 15.000) za svoje práva. Nešlo o nič nehorázne - volebné právo, osem hodinový pracovný čas, vyššie mzdy a zákaz detskej práce.

Tri z týchto požiadaviek boli aspoň vo vyspelých krajinách splnené. O mzde by sa dalo povedať, že ju majú ženy vyššiu ako mali pred tým, ale určite ju nemajú rovnocennú s mužmi na veľa miestach (česť výnimkám). Aj prieskum Európskej komisie ukázal "Priemerný rozdiel v hrubej hodinovej mzde medzi ženami a mužmi vo všetkých hospodárskych odvetviach je v 27 členských štátoch únie 18 %.".

Ale tu už nejde iba o rovnocennosť v platoch. Ženy by mali byť rovnocenné vo všetkom s mužmi, teda sú tu určité fyzické rozdiely, ktoré pri rovnosti musíme brať do úvahy. A to neberte v zlom, ale je rozdiel aj v myslení. A vonkoncom nehovorím, že ženy myslia horšie ako muži. Proste je veľa prípadov kedy myslia ináč a veľa situácií riešia rozdielnym spôsobom ako muži.

Rozdielov je niekoľko. Žena je tá čo porodí dieťa, žena ho kojí a väčšinou sa o neho aj stará primárne ona v prvých mesiacoch a rokoch života. Žena je väčšinou tá slabšia a menej agresívna. A určite sa nájde ešte veľa rozdielov medzi ženami a mužmi, ale bolo by ich zbytočné vymenovávať. Ale ak sa nad tým zamýšľam, tak až na ten pôrod si môžu ženy a muži vymieňať roly v hocičom. A stačí len tak málo - nemať predsudky a uvažovať racionálne. Tak napríklad v zamestnaní prihliadať len na reálne schopnosti. Bohužiaľ to vo veľa firmách neplatí a podvedomé predsudky zatienia schopnosti.

Ale aj tak si myslím, že sme sa v tomto smere pohli dosť ďaleko. Tuším ale, že môj pohľad na situáciu je skreslený, tým že bývam v Bratislave a tu je svet iný ako na zvyšku Slovenska, a píšem teda hlavne moje skúsenosti ktoré môžu byť iné ako realita v iných kútoch Slovenska. Ja osobne posudzujem ľudí podľa toho čo robia a ako sa správajú a je mi jedno či to je žena alebo muž. Teda pokiaľ sa to týka pracovných alebo profesionálnych vzťahov.

V súkromí ten rozdiel už robím. Nech sa na mňa feministky nehnevajú, ale budem im otvárať dvere, budem ich zdraviť prvé, budem ich snažiť hýčkať, chcem byť oporou... Ja viem, ale to už bolo naschvál prehnané s tým feminizmom. Viem, že sa nájde veľa feministiek, ktorým by to možná vadilo, ale dúfam že je stále omnoho viac žien ktoré sa nechajú radi hýčkať. V tomto si rovnosť neželám. A preto dnes donesiem mojim ženám (aj keď jedna z nich má len 5 rokov :) ) kvietky a možná nejakú tú malú sladkosť. A vlastne o tomto je pre mňa MDŽ - spraviť radosť ženám. Správať sa rovnocenne k ženám len kvôli MDŽ je blbosť, rovnocenne sa treba správať celý rok. Ale pri tom rovnocennom správaní ich netreba prestať aspoň z času na čas hýčkať a byť celoročne pozorný.

A tak prajem všetkým ženám šťastné MDŽ a prajem im hýčkanie od tých svojich mužov. A prajem to aj všetkým feministkám :)