pondelok, 3. augusta 2009

Cesta do Bratislavy, trabant a céčka

Včerajšia cesta zo Zvolena do Bratislavy bola o dosť horšia ako obyčajne. Teplota sa pohybovala medzi 32˚ a 34˚ a naše inak dobre vybavené auto samozrejme nie je vybavené klímou, takže teplota v skleníku (inak povedané dnu v aute) sa pohybovala o pár stupňov vyššie. Prvé slimačenie nás čakalo už pred Žiarom nad Hronom a zápcha začínala ešte hodný kus na tej dvojprúdovke od Zvolena. Inak rozmýšľali ste niekedy prečo sa to volá zápcha? Mňa napadá jedno - aj keď sa na to chcete vysrať tak to nejde - proste v tej zápche stojíte až po uši. Najhoršie bolo zistenie, že semafory v Žiari asi nejaký inžinier nastavil tak veľmi geniálne, že na vedľajšej ceste čakalo asi tak 6 áut a na hlavnej ceste bola cca 3-4km zápcha. Našťastie sa pravidelná zápcha pred Nitrou nekonala. Ale aj tak sme do Nitry dorazili už s poriadnym zdržaním. Cesta z Nitry do Bratislavy bola prekvapením. Teraz nemyslím tie dve Porsche čo nás predbehli rýchlosťou niekde medzi 220km/h a rýchlosťou svetla. Myslím tým diaľnicu medzi Trnavou a Bratislavou. Na veľké prekvapenie to tadiaľ išlo relatívne plynule a rýchlo. A príchod do Bratislavy vôbec nebol prekvapením, zas v opačnom smere merali policajti a to bolo jediné miesto kde sme policajtov zazreli. Zas na úplne zbytočnom mieste, ale už si pomaličky zvykám a blikám o sto šesť. Ďalším prekvapením bola poriadna zápcha na obchvate. Ako som zistil neskôr, tak príčinou nášho zdržania bolo niečo s prístavným mostom. Ďalší inžinier tam navrhol dať na preklenutie neviem čoho dve železné platne, takže všetci museli poriadne spomaliť. Našťastie potom už len cesta cez tunel kde sa nejaká blondínka zabudla zaradiť do pravého pruhu, kadiaľ ju potom samozrejme niekoľko nedočkavcov predbehlo. Ja som si ale radšej počkal kým sa zaradí a pri predbiehaní som sa na ňu sladko usmial. Tak sladko ako sa usmieva človek po troch hodinách v skleníku alebo kyslá uhorka v zaváraninovom pohári. No a hor sa do Devínskej. Konal sa tam malý zázrak v podobe voľného miesta na parkovanie. Po vystúpení nás vybozkávalo na privítanie stádo komárov čo sme im priateľsky oplatili milým ale ráznym priateľským potľapkaním po chrbte. Zvyšok večera sme ukončili potením sa v prehriatom byte. A chcel by som vedieť, či to bolo podvedomie, či náhoda alebo som proste jasnovidec. Teda ja osobne sa prikláňam k tej poslednej možnosti :) Totižto tie tri hodiny v aute dávajú priestor na rozmýšľanie a včera ma po predbehnutí VW chrobáka a Fiatu 500 napadlo, že by bolo fajn mať aj nový trabant. No a dnes ráno pri preberaní sa správami som našiel článok "Nový Trabant predstavia v septembri. Zatiaľ ako prototyp". A keď už sme v tej dávnej komunistickej ére - článok "Céčka boli v ČSSR vzácne ako tvrdá mena" mi pripomenul moje detské roky. Len zavrieť oči a spomínať. Také niečo sa pre nás už nezopakuje.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára