pondelok, 11. mája 2009

400km radosti

Boli sme zas na 400km výlete do okolia Zvolena. Pre nezainteresovaných - bývajú tam moji aj Táničkiny rodičia. Nelča sa vždy na ten výlet veľmi teší. V podstate aj ja, jediná vec čo ma na tom odrádza je tých 400km za volantom. A tento raz som mal neblahé tušenie. A bohužiaľ sa naplnilo... Vyrazili sme z Devínskej asi tak o 17:00. Po značku Bratislava to bolo v pohode. Potom nasledovala tabuľa s mračiačikom (opak usmievačika :) ) a s informáciou, že sa ospravedlňujú a nasledoval zúžený úsek so zníženou rýchlosťou. Čo by som im na to povedal. Neospravedlňujte sa ale pracujte. Dokopy na diaľnici z Bratislavy do Trnavy boli štyri takéto rozkopané úseky cca po 5km dlhé. Na týchto 20km sme videli pracovať niekoho asi na 20m. Zvyšných 19980m bolo opustených. Kde tu pohodená lopata, kde tu pohodený bager. Ale ľudia nikde. A to keď sme išli naspäť do Bratislavy tak sme nevideli pracovať nikoho. Zažil som opravy diaľnic v Dánsku a v Nemecku. Tam sa maká od rána do večera od pondelka do nedele pokiaľ to nie je spravené. Tam sa nepotrebujú ospravedlňovať, tam je vidno že im záleží na tom aby obmedzovali dopravu čo najkratšie. Tu sa radšej budú ospravedlňovať. Ďalší dôležitý moment cesty bol niekde na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou. Z NKÚ reprezentovaného posádkou na zadných sedadlách :) som dostal príkaz rešpektovať povolenú rýchlosť. A v tedy som sa rozhodol, že začnem rešpektovať presne povolenú rýchlosť. Ani predtým som to nepreháňal. Na diaľnici max +10/15 km/h. Ale od toho momentu rešpektujem povolenú rýchlosť úplne. Neviem do kedy mi to vydrží. Za prvé je to nuda a za druhé je to poriadne nebezpečné. Že je to nebezpečné už vyplýva čiastočne z toho, že je to nuda. Človek pri tom ide zaspať. Ale viac je to nebezpečné kôli netrpezlivcom. Keď som išiel kúsok nad povolenú rýchlosť tak ma netrpezlivci veľmi nepredbiehali. Teda nie za každú cenu. Ale keď idem povolenou rýchlosťou alebo kúsok pod, tak v tedy sa začína ródeo. Koľko áut ma divoko a nebezpečne predbiehalo to nemám spočítané, ale extrém bol keď ma predbiehalo auto cez dve plné čiary a pritom bolo vidno oproti idúce autá. To už hraničí asi s úmyselným ohrozením. Inak dnes ráno som išiel tiež pekne podľa predpisov. Bol som asi najpomalšie auto a tie nervózne tváre čo ma "museli" predbehnúť... A čo ešte na záver? Pamätáte sa na môj príspevok "Blikať alebo neblikať?"? Tentoraz sme policajtov stretli iba raz, teda ja som ich očakával viac po vyhláseniach nášho "sympatického" ministra, že budú policajti viac vonku ako za stolom. Ale asi je ten náš minister len "sympatický". Inak bolo aj pekne vonku, svietilo slniečko a aj teplo bolo, mohli sa teda za štátne poopalovať. Ale asi v polícii nemjú na krém na opalovanie a tak s zbespečnostných dôvodov zostali v tieni. No a čuduj sa svete kde to tí jediní policajti merali - no predsa pri výjazde z Bratislavy. Zatlieskajme dôvere k policajtom pretože odchádza z javiska.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára