piatok, 24. júla 2009

Ako z druhotriedneho filmu

Včera som si bol posedieť do mojej bývalej firmy a vracal som sa domov po pár pohárikoch vínka a vínkovice asi tak okolo pol jedenástej. Ešte v meste bolo vidno smerom na Devínsku v oblakoch úžasné divadlo. Veľmi veľa bleskov. A jednom vkuse. Bez prestania sa blýskalo a blýskalo. Toľko bleskov si snáď ani nepamätám, že by som videl naraz. Zaujímavé bolo, že vôbec nebolo počuť hrmenie. Prvé čo ma napadlo "Sakra, foťák je na výlete v Liptovskom Mikuláši..." To som ešte ale nevedel, že fotenie bude to posledné čo ma bude trápiť keď prídem domov... 21-tka prišla nečakane rýchlo a v autobuse som uvažoval, že či aspoň v starom Olympuse sú baterky. Blížili sme k Devínskej a zdalo sa, že divadlo v oblakoch ustáva. Keď sme zastali na prvej zástavke tak sa mi zdalo všetko nejaké zvláštne. Ale chvíľku som nevedel prísť na to prečo. Oproti idúce autá vytvárali v prízemnej hmle svetlometmi zaujímavé predstavenie pri ktorom som zas ľutoval, že foťák je tak ďaleko. A to aj keď mi bolo jasné, že v tej tme by som nič poriadne neodfotil. Na jednom obchode húkalo poplašné zariadenie a všade bola totálna tma. Totálna tma - to je to čo bolo to divné. Nikde sa nesvietilo a nešlo ani pouličné osvetlenie. Proste totálna tma. Prvé čo ma v tedy napadlo "Sakra, zas nepôjde výťah!" Na druhej zástavke som vystupoval. Skoro ma vietor zarazil naspäť do autobusu. Všade to hučalo a kvílilo. Vetrisko bol poriadny. Jediné svetlo po tom čo odišiel autobus bolo na oblohe, kde divadlo nabralo sily. To svetlo nebolo vôbec príjemné. Záblesky každú sekundu. Mojim smerom po Horovej ulici sa vybralo niekoľko ľudí. Po pár sekundách som sa ale obzrel a nikde ani noha. Všetci zmizli. Tma prerušovaná zábleskmi, proti-vietor ktorý nabral na poriadnej sile a nikto nikde. Stromy sa poriadne nakláňali na všetky strany a spolu zo zábleskmi z oblakov a hukotom vetra vytvárali strašidelnú kulisu. Vtedy ma zas prepadla myšlienka "Sakra, zas nepôjde výťah!" Dole na vchodových dverách svietil "pípač" a tak som tajne zadúfal, že predsa len to z tou elektrikou nie je až také zlé. Mýlil som sa. Ale aspoň som zistil, že záložný systém otvárania dverí funguje. Vošiel som do chodby a nastala naozajstná tma. Blesky v danej časti chodby nebolo vidno a ja som nemal pripravený mobil na osvetlenie. V tme som ho ledva v taške našiel. Prešiel som popri výťahu, na ktorom som trápne skúsil stlačiť privolávacie tlačidlo a čuduj sa svete - nič sa nestalo. S povzdychom som sa vrhol na schody. Čakalo ma osem poschodí v svetle mobilu. Jediná dobrá vec čo môžem povedať o mojom mobile je, že má také mini svetielko. Je to lepšie ako len svetlo z displeja. Horšie je, že vydrží zapnuté len dve poschodia. Potom sa zhasne a treba stlačiť ľubovoľné tlačítko na aktivovanie mobilu, počkať sekundu a podržať konkrétne tlačítko cca ďalšiu sekundu. To konkrétne tlačítko je aj na zvyšovanie "Hlasitosť tlačidiel" a ak sa nedrží dostatočne dlho, tak namiesto svetla vám začnú pípať tlačítka hlasnejšie a hlasnejšie. Na ôsmom poschodí pri otváraní dverí som už pípal asi štvrtou úrovňou hlasitosti, čo sa úžasne ozývalo po celom schodisku a dokázalo prehlušiť aj zvuk vetra. Návrhári v Samsungu proste nestavali tento mobil do krízových situácií. V podstate si myslím, že návrhári v Samsungu to tento mobil nestavali do žiadnej situácie. Návrhárov zo Samsungu nemám rád. Doma svietila jedine led dióda na notebooku označujúca sleep mode. Keďže nemám šajnu kde máme doma baterky a vôbec nie je isté, že by aj svietili, vrhol som sa k notebooku. Môj notebook má ale úžasnú vlastnosť. Keď ho sleepnete v tedy keď má prúd a chcete ho zobudiť keď prúd nemá - nepodarí sa Vám to. Nemám rád návrhárov z Fujitsu-Siemens keby ste chceli vedieť. Klasický trik desať sekúnd držať vypínač zabral a ja som mohol v ambietnom svetle bootovania Visty stíšiť tlačítka na mobile ktoré už na šiestej úrovni boli veľmi otravné. Baterka hlásila ešte 56 minút. Pustil som sa do hľadania sviečok a zápaliek. Po pár minútkach a tretej úrovni hlasitosti tlačítiek na mobile som našiel sviečky a zápalkovú krabičku. Radosť z nájdených sviečok Glimma z Ikei bola poriadna. Tá radosť ma ale prešla keď som zistil, že v krabičke nie je žiadna zápalka. Tak som si chvíľku sadol na miesto, kde bolo aspoň kúsok svetla, teda k notebooku. Poslal som hrdinskú SMSku žene s textom "Bojím, bojím". Aspoň, že pomaranče (orange) fungovali. Dostal som SMSkovú odpoveď od ženušky a keďže sa mi nechcela vypisovať odpoveď, tak som jej zavolal. Dobre som spravil. S informáciou kde je zapaľovač som konečne mohol zapáliť sviečku. Zapálil som ich rovno tri pre istotu. Konečne kúsok viac svetla. Úžasné divadlo v oblakoch sa už trošku vzďaľovalo smerom na sever. Keďže v telke nič nešlo, bez elektriky proste nejde ani telka, som sa rozhodol ísť spať. Zobral som sviečky a nabral smer spálňa. Dával som si pozor, aby som nevylial vosk a v tej tme som si bol istý, že sa mi to darí. Ráno som zistil ako som sa mýlil a podľa voskových stôp som presne vedel kadiaľ som v noci išiel. Samozrejme hneď ako som došiel k posteli, tak som poriadny kusisko vosku vylial na "nočný stolík", ktorý vlastne nie je nočným stolíkom ale obyčajné staršia taburetka. Ale v tom momente ma to až tak netrápilo. Samozrejme, že ma to trápilo až ráno a už teraz uvažujem ako to dám z tej látky preč. Keď som sám tak neviem poriadne zaspať bez toho aby som sa trošku neunavil čítaním. Tie tri sviečočky vydávali ako tak svetla na čítanie, tak som si otvoril Harryho Pottera, šiesty diel, a začal čítať. Po chvíľke sa mi zdalo trošku dusno a zdalo sa mi, že vetrák nestačí. Tak som otvoril aj hlavné okno. Vietor samozrejme zhasil všetky tri sviečky a ja som si začal spomínať, kde som dal mobil lebo zapaľovač som nechal v obývačke. Bol pri sviečkach, zistil som to po tom čo som si namočil do roztopeného vosku prsty. Mobil som úspešne našiel, ale miesto toho aby zapol svetielko mi oznámil, že mu dochádza baterka. Mne bolo v podstate jedno, že mu dochádzala baterka, ja som potreboval svetlo. Lenže návrhári zo Samsungu usúdili, že keď dochádza baterka tak zapaľovať svetielko nie je rozumné. Návrhárov zo Samsungu proste nemám rád. V ambientnom svetle displeja som našiel zapaľovač a pre istotu vypol mobil keby som ho náhodou neskôr potreboval. Pri zapaľovaní super sviečok Glimma z Ikei som zas porozlieval kopec vosku. Nevadí, ráno vyriešim. Po prečítaní jednej stránky z knihy som usúdil, že som dosť unavený a idem spať. Zhasol som sviečky a prebral sa až na ranný budík o 6:00 z mobilu ktorý funguje aj keď je mobil vypnutý. Táto úžasná vymoženosť mi ale v toto ráno až tak nechýbala a bol by som si radšej pospal o kúsok dlhšie. Elektrika ešte stále nešla, tak som sa osprchoval a umyl zuby po tme. Ako som vyšiel z kúpelne tak elektrika samozrejme nabehla, ale už mi nejak nechýbala. Ale aspoň som mohol ísť dole výťahom. Na záver linka na sme o danej noci : Nočná búrka: Strhnuté strechy ničili autá

2 komentáre:

  1. Bez prestania sa blýskalo sa a blýskalo

    jedno sa tam mas naviac :) a inak v prahe to bola uplna pohodicka len fukal vietor a vyvratilo nam jeden strom

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dik, opravene :)

    "len fukal vietor a vyvratilo nam strom" :) to musel byt asi LEN vanok :)

    OdpovedaťOdstrániť