Divadlo

Včera sme boli v divadle. Už dávno sme neboli. Niežeby sme boli kultúrni barbari, ale nájsť pre našu štvorročnú dcéru Nelinku opatrovanie nie je ľahké. No a včera kolega v práci ma dosť prekvapil a spýtal sa ma, či nechcem ísť náhodou do divadla, že má lístky a nemôže ísť. Hmm, čo s Nelčou. Ja teda, že rád len asi sa nepodarí nájsť niekoho aby uspal Nelču. Ale motyka vystrelila a podarilo sa. Tak sme išli. Ja, Tánička a Júlia. Tánička je moja žena, keby niekto nevedel. Kto je Júlia príde na rad až za chvíľku. Asi 45 minút pred začatím predstavenia som si bol vyzdvihnúť lístky. Na moje dosť veľké prekvapenie boli tri a nie dva ako som očakával. Nechceli sme aby lístok vyšiel nazmar tak sme začali zháňať niekoho do počtu. Táničkina sesternica to už videla, ale aspoň nám oznámila, že je to dobré. Tak sme volali ďalej. Našťastie Júlia, spolupracovníčka Táničky akurát končila v škole a na jej prekvapenie skončila s nami v divadle. Tak už v trojici sme s tým, že poriadne nevieme na čo to ideme, sme tam išli. Našim cieľom bolo divadlo L + S a predstavenie "Půldruhé hodiny zpoždění" v obsadení Daniela Kolářová a Milan Lasica. Situačná komédia o dvoch manželoch. O životných situáciách, o tom čo bolo, o tom čo bude. O tom kam sa dostane veľa manželstiev v staršom veku. Teda o tom čo aj nás môže čakať. A hlavne to bola zábava. Lasica aj keď na ňom už čas zanechal vrásky a bolo to niekedy cítiť, tak stále ešte dokáže geniálne zahrať komediálne zvraty. A Kolářová vôbec nehrala druhé husle. Dokonca sa mi zdalo, že hrala trošku prirodzenejšie. A hlavne to bola tá zábava, poriadna zábava počas celého predstavenia. Už dávno som nemal taký dobrý pocit z niečoho podobného. Posledne si pamätám asi na film Stardust, že ma tak príjemne potešil. Vrelo odporúčam každému.