Po bokoch boli remeselné stánky kde sa dali kúpiť rôzne zaujímavé veci. V strede boli zas stánky umeleckých a podobných škôl a združení. Prvé na čo sme narazili bol had. Nelinka mala možnosť si ho zobrať ku sebe a ja by som ju s ním odfotil, ale do uška mi potichúčky povedala, že sa ho bojí. Tak s daného fotenia nebolo nič, veď kto by už trápil svoju dcérku. Tak som si hada aspoň odfotil. Pokračovali sme ďalej popri stánkoch umeleckých škôl. Každý stánok ponúkal deťom nejakú zábavku. Zastavili sme sa pri maľovaní na tvár. Ale skôr ako sme sa dostali na rad, tak sa maľovanie prerušilo kôli predstaveniu detí. Predstavenie bolo o povesti o Devínskom hrade. Bohužiaľ hluk z okolia a nie veľkej motivovanosti detí-hercov nevieme o čom to naozaj bolo. Po predstavení sa zas rozbehlo malovanie a Nelinka sa konečne dostala na radu. Vybrala si vzor motýľa. Už pomaľovaný sme sa zastavili pri stánku hudobnej školy. Nelinka si zahrala na rôzne hudobné nástroje a bavilo ju to aj keď na fotke nevyzerá nejako nadšená, ale to bolo len ostrým slnkom čo napoludnie na nás svietilo.
Naša ďalšia zástavka bola na Hviezdoslavovom námestí na ktorom v hlúčiku detí a rodičov stál šašo. Z balónov vytváral úžasné veci. Dokázal vytvoriť balónteriérov (tak volal vyrobených psov), hady, mačičky, medvedíky a veveričky. Posledne menovanú veveričku spravil podla vzoru veveričky z rozprávky Ice Age, dokonca aj s orieškom. Nám sa ušiel biely koník a Nelinka bola z neho nadšená.
Potom už aj trošku unavený sme sa vrátili k autu a tak sa pre nás skončil prvý deň otvorenej Bratislavy. Vedeli sme ale, že nás ešte čakajú v ten istý deň Samove hry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára