Posledný deň by bol asi pre mňa sklamaním keby sme zas nestretli šaša s balónmi. Keďže majstrovstvá sveta v hokeji sú v plnom prúde a Slováci verzus Bielorusi hrali o štvrtej, tak sa náš hokejbalový klub rozhodol posunúť tréning na jednu hodinu a tak sme až tak veľa času na Bratislavu nemali. Ale aj tak sme plánovali sa hlavne previesť vláčikom Prešporáčikom, keďže deň predtým sme zistili, že rada na ten vláčik je dlhšia ako sa nám chce vystáť.
Keď sme došli v nedeľu na Primaciálne námestie, tak sme zistili, že rada je síce kratšia, ale nie zas o toľko. Našťastie tam boli aj dvaja šašovia. Jeden z nich bol ten balónikový zo včera. Ten druhý sa snažil tiež byť zábavný, ale nešlo mu to tak. Počas čakania kým sa Nelča dostane na rad sme zas videli majstrovstvo a s akou ľahkosťou dokázal šašo vytvoriť rôzne zvieratká.
Nelinka pre tentoraz zvolila jednoduchší model a pýtala si hada. Had sa vydaril a Nelča s ním behala po námestí od radosti. Lenže zrazu práááásk a prasklo mu telo. Ale musím zas pochválit šaša ktorý za 20 sekúnd, na moju prozbu na opravu, hada opravil a ešte ho spravil dlhšieho. Tneto raz had vydržal až domov, ale druhého dňa sa nedočkal. Keď som sa vrátil z hokejbalu Nelinka mi smutne oznámila, že Tomáško jej do neho zahryzol. Asi by som sa mal naučiť robiť také balóny :)
Potom sme sa konečne dostali na rad aj na vláčik Prešporáčik, ale zistili sme, že trasa bola riadne zredukovaná oproti tomu čo boli jazdy pred nami. Teda jedna jazda priamo pred nami už bola tiež zredukovaná, aj sme sa čudovali, že prečo sa vrátili už po desiatich minútach keď predtým to trvalo asi pol hodinku. A tak nás vláčik previedol starým mestom pomedzi rospadajúce sa domy a vrátil sa. Ale hlavný účasník zájazdu bol rád a keďže sa už blížilo k dvanactej, pobrali sme sa domov a to bol záver našeho dvojdenného Bratislavovania.
Nelinka pre tentoraz zvolila jednoduchší model a pýtala si hada. Had sa vydaril a Nelča s ním behala po námestí od radosti. Lenže zrazu práááásk a prasklo mu telo. Ale musím zas pochválit šaša ktorý za 20 sekúnd, na moju prozbu na opravu, hada opravil a ešte ho spravil dlhšieho. Tneto raz had vydržal až domov, ale druhého dňa sa nedočkal. Keď som sa vrátil z hokejbalu Nelinka mi smutne oznámila, že Tomáško jej do neho zahryzol. Asi by som sa mal naučiť robiť také balóny :)
Potom sme sa konečne dostali na rad aj na vláčik Prešporáčik, ale zistili sme, že trasa bola riadne zredukovaná oproti tomu čo boli jazdy pred nami. Teda jedna jazda priamo pred nami už bola tiež zredukovaná, aj sme sa čudovali, že prečo sa vrátili už po desiatich minútach keď predtým to trvalo asi pol hodinku. A tak nás vláčik previedol starým mestom pomedzi rospadajúce sa domy a vrátil sa. Ale hlavný účasník zájazdu bol rád a keďže sa už blížilo k dvanactej, pobrali sme sa domov a to bol záver našeho dvojdenného Bratislavovania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára