V sobotu poobede sme vytiahli meč a pobrali sa na Samove hry. Ten meč bol drevený, kúpený presne pred rokom tiež na Samovych hrách. Tento rok to bol už 3tí ročník a ide o otvorenie turistickej sezóny.
Tak sme tam išli. Nelinka nebezpečne vyzbrojená dreveným mečom, ktorým mávala vo vzduchu celú cestu a ja vyzbrojený dobrou náladou. Na námestie kde sa konalo hlavné podujatie to máme ani nie päť minút. Niekoľko desiatok metrov pred námestím sa ozvalo niekoľko výstrelov a Nelinka hneď stisla poriadne meč a rozbehla bojovne dopredu mňa poháňajúc na námestíčko.
Tentokrát oproti minulému roku bolo pódium obrátené smerom k západu slnka, čo bol dobrý nápad aj keď potom pozadie tvorila paneláková džungľa. Ako každý rok, tak aj tento, boli remeselnícke stánky striedajúce sa so stánkami s občerstvením rozostavené do polkruhu okolo priestoru pred javiskom.
Keďže meč už sme mali a najedený sme boli tiež, tak nás stánky až tak nezaujímali. Aj keď neskôr tradičný perníkový koník musel byť. Nelinka hneď zapadla medzi svojich kamarátov zo škôlky. Detí bolo snáď viacej ako rodičov. Keď sme došli tak na javisku bola ježibaba a zabávala deti. Bola to príjemná zábava a bolo vidno na deťoch, že ich to baví. Po ježibabe prišla prestávka a deti vytiahli meče.
Po prestávke začalo vystúpenie historickej skupiny. Celkovo boli tri vystúpenia historických skupín. Boli to príjemné vystúpenia aj keď musím poznamenať, že už som videl aj lepšie. Ale deťom sa páčilo a tá rana z kanónu bola super :)
Pomedzi vystúpenia sa začali aj súťaže. To bol ďalší rozdiel oproti minulému roku, minulý rok boli súťaže počas celého trvania a bolo ich viac. Tentoraz zopár súťaží pre dospelých a potom zopár aj pre deti. Keďže Nelinka je ešte menšia nemala si možnosť veľmi vyberať. A tak keď začalo preťahovanie lanom tak som sa jej spýtal či by aj ona nechcela, a jej zažiarili očká a hneď mi bolo jasné, že áno. Ale problém bol, že dovtedy boli vždy jej kamaráti naokolo, ale teraz som nenašiel nikoho. Už keď sa zdalo, že z toho nič nebude, tak pri nás stojaca skupina dievčat začala hľadať posledného do partie. Tak a Nelinka mala s kým súťažiť. Dievčatá boli staršie a tak sa stalo, že ich skupina vyhrala a Nelča dostala cenu pre víťazov. Ale musím uznať, že si ju zaslúžila lebo sa veľmi snažila ťahať.
A tak v dobrej atmosfére a ešte s jedným vystúpením Baby Jagy sa skončil deň aj so Samovymi hrami. Príjemne unavený a v dobrej nálade sme sa vrátili domov.
Po prestávke začalo vystúpenie historickej skupiny. Celkovo boli tri vystúpenia historických skupín. Boli to príjemné vystúpenia aj keď musím poznamenať, že už som videl aj lepšie. Ale deťom sa páčilo a tá rana z kanónu bola super :)
Pomedzi vystúpenia sa začali aj súťaže. To bol ďalší rozdiel oproti minulému roku, minulý rok boli súťaže počas celého trvania a bolo ich viac. Tentoraz zopár súťaží pre dospelých a potom zopár aj pre deti. Keďže Nelinka je ešte menšia nemala si možnosť veľmi vyberať. A tak keď začalo preťahovanie lanom tak som sa jej spýtal či by aj ona nechcela, a jej zažiarili očká a hneď mi bolo jasné, že áno. Ale problém bol, že dovtedy boli vždy jej kamaráti naokolo, ale teraz som nenašiel nikoho. Už keď sa zdalo, že z toho nič nebude, tak pri nás stojaca skupina dievčat začala hľadať posledného do partie. Tak a Nelinka mala s kým súťažiť. Dievčatá boli staršie a tak sa stalo, že ich skupina vyhrala a Nelča dostala cenu pre víťazov. Ale musím uznať, že si ju zaslúžila lebo sa veľmi snažila ťahať.
A tak v dobrej atmosfére a ešte s jedným vystúpením Baby Jagy sa skončil deň aj so Samovymi hrami. Príjemne unavený a v dobrej nálade sme sa vrátili domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára